Domáca pobožnosť na nedeľu Deviatnik (1. február 2026)

Pieseň ES 490

 

Mne dostalo sa zmilovania bez mojich zásluh, hodností. Hoc pyšné srdce nežiadalo, mne dostalo sa milosti. Viem to a plesám s radosťou nad veľkou Božou milosťou.

 

Čítanie Božieho slova z 1K 9, 24 – 27

 

„Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“

 

Milí bratia a sestry!

 

V 9. kapitole 1. listu do Korintu píše Pavel o sebe. Na začiatku kapitoly obhajuje svoje apoštolstvo a hovorí o svojich právach, potom hovorí o službe, do ktorej sa vložil, a napokon píše o cieli, ktorý má pred sebou. Tým je pre neho večný život a spasenie.

 

Beh o cenu

Svoj život – rovnako ako život všetkých kresťanov – prirovnáva Pavel k pretekom. V pretekoch každý beží, no len prvý, prípadne druhý a tretí dostanú cenu. Takéto, zdanlivo jednoduché prirovnanie zvádza k domnienke, že aj v kresťanskom živote bude odmenený len jeden. To je však omyl. Sám Pavel v 2Tim 4,8 píše: „Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie.“ Ako teda rozumieť dnešným Pavlovým slovám a čo je ich hlavným posolstvom?

 

Kto dostane cenu?

Ak Pavel píše o tom, že iba jeden dostane cenu, určite tým nemyslí seba ani nikoho z nás. Jeho slová o jednom, ktorý dostáva cenu, sú opisom športovej reality. Tam, pri bežných pretekoch je to tak. Všetci bežia a jeden je ocenený. Ale…. v živote s Pánom Ježišom je to inak.

 

Kto je prvý

Ak by sme si položili otázku, kto by mal byť ten prvý, najlepší a najdokonalejší, kto si naozaj zaslúži cenu, odpoveď by bola jasná. Je to Pán Ježiš Kristus. Iba On zachoval vernosť nebeskému Otcovi až do konca a to v úplnej dokonalosti. On je teda jediný, ktorému odmena právom patrí. Pavlove slová o pretekoch teda nijako nemožno brať ako výzvu ľuďom, aby sa snažili, lebo ten, kto bude najlepší dostane odmenu. Pavel sám dobre vie a neraz pripomína, že všetci zhrešili a nemajú slávy Božej. Niet teda takého, čo by si v pretekoch života právom zaslúžil odmenu, pretože tá patrí jedine Pánovi Ježišovi. Pavlovi teda ide v dnešných slovách o niečo iné.

 

Zdržanlivosť

Pavlove dnešné slová nie sú ani tak o pretekoch a cene ako skôr o zdržanlivosti. On prirovnáva život k pretekom preto, aby zdôraznil, že tak ako ani športovec sa počas pretekov nemôže venovať iným veciam, nemôže ani kresťan vo svojom živote mať všetko a oddávať sa všetkému. Pavel vo svojom liste v iných kapitolách menuje viaceré veci, ktoré nie sú v súlade s kresťanským životom ako napríklad nemravný život či modloslužobníctvo. To sú veci, ktoré sú všade naokolo, no kresťan v Korinte sa im mal vyhýbať rovnako ako bežec, ktorý si nevšíma to, čo je okolo neho a hľadí len na cieľ. Aj pre kresťana je dôležité pamätať na cieľ, ktorý je pred ním.

 

Istota

Tu prichádza k slovu otázka: akú mám istotu, že cieľ vôbec dosiahnem? Ak bežec nie je dosť rýchly a vidí, že ho už mnohí predbehli, mohol by celkom oprávnene stratiť motiváciu. „Hľa, mnohí sú už predo mnou, nemá zmysel ponáhľať sa. Veď cenu dostane iba prvý a ja to určite nebudem.“ Pavel však o sebe píše, že on nebeží ako na neisto. Nie je ako bežec, ktorý nevie, či vôbec má šancu dostať veniec. On ide na isto. Vie, že jeho odmena je istá. Preto sa v 2Tim 4,8 na sklonku svojho života vyznáva: „Už mi je pripravený veniec spravodlivosti…“ To je práve preto, že Pavel si dobre uvedomuje ten rozdiel oproti skutočným pretekom, kde odmenu dostáva iba jeden. Tu je to inak. Tu odmenu dostáva každý, kto miloval Pána Ježiša Krista.

 

Odmena pre všetkých

Prečo nie všetci, ktorí bežia? Pretože v živote s Pánom Ježišom nestačí iba začať ale je dôležité vytrvať. Možno nie sme tými najrýchlejšími či najvytrvalejšími „bežcami.“ Možno nás už mnohí dávno predbehli, prevýšili nás svojou hlbšou vierou, hojnejšou láskou či väčšou horlivosťou. Keby sa náš život naozaj podobal pretekom, kde iba jeden cenu dostane, dávno by to prestalo mať zmysel. Isto by každý z nás našiel okolo seba mnoho lepších a horlivejších. Ale veniec života je pripravený všetkým, ktorí vytrvajú vo vernosti a v láske k Pánovi Ježišovi. Preto má stále zmysel ostať s Ním, zriekať sa všetkého a „bežať.“

 

Dnešná nedeľa má tému „Nezaslúžená milosť“ a prostredníctvom Pavlových slov nám chce pripomenúť, že spasenie a večný život nie sú niečím, čo si zaslúžime. Ako už bolo povedané, nikto z ľudí nie je tak rýchlym a dokonalým bežcom, aby si veniec života zaslúžil. Toto právo patrí Pánovi Ježišovi. No On nezaslúžene dáva veniec života i nám, ktorí sme bežali s Ním. To je láska nad lásku, milosť nad milosť a pre nás radosť nad radosť, ktorá dáva zmysel nášmu „behu“ a nášmu životu. Amen.

 

Modlitba

 

Pane Ježiši Kriste, Ty si ako jediný zachoval úplnú vernosť, poslušnosť a lásku svojmu Otcovi, takže si ako prvý a jediný dobehol do cieľa bez poškvrny, čo Ťa robí oprávneným víťazom. Ďakujeme Ti za to, že si svoje víťazstvo nenechávaš iba pre seba, ale dávaš veniec života všetkým tým, ktorí dobrý boj dobojujú, beh dokonajú a vieru zachovajú. Kiež sme aj my medzi nimi a v onen deň ho prijmeme od Teba a prebývame s Tebou v sláve na veky. Amen.

 

Pieseň ES 675

 

Dobrý boj som na svete výborne bojoval, vieru v Krista v živote do smrti zachoval, pozbavený žalostí už som beh dokonal, Pán Boh ma do radosti nebeskej povolal.

Veniec spravodlivosti už je pripravený, dá ho verným z milosti Pán Boh pri vzkriesení, tvárou v tvár uvidím tam Pána vo večnosti, kde s anjelmi zaplesám po časnej žalosti.

Autor: Štefan Kiss