Domáca pobožnosť na Nedeľu po Vianociach (29. december 2024)

Nebo otvorené. Svetlo rozlieva sa zlatým prúdom do tmy neslýchaná krása, sláva, moc, veleba! Zneje, zuní vzduchom „Haleluja“ z neba!

„A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) plné milosti a pravdy. Ján svedčil o Ňom volajúc: Toto je Ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. Z Jeho plnosti sme zaiste všetci prijali, a to milosť nad milosť. Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený [Syn] Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten (Ho) známym učinil.“

Milí bratia a sestry!

Prvé verše Evanjelia podľa Jána sú krásnym apoštolovým vyznaním o Ježišovi Kristovi. On nezačína svoje rozprávanie ako iní evanjelisti. Nemenuje Ježišových predkov ako Matúš, nerozpráva udalosti ako Lukáš. Začína oslavou Toho, o kom ide hovoriť. Už v prvých veršoch svojej knihy oznamuje, že Ten, kto bude ústrednou postavou jeho rozprávania je mimoriadny. Je to Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, je to Svetlo, ktoré prišlo na svet, je to stelesnená Milosť, z ktorej všetci čerpáme.

Evanjelista Ján je jedinečný okrem iného aj tým, že už prvými slovami svojho evanjelia upozorňuje, že Kristus nevznikol svojím narodením. „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a Boh bol to slovo“ sú jeho slová a tie nehovoria o nikom inom ako o Ježišovi Kristovi. Bol už na počiatku u Boha a sám bol Boh.

Toto nám ešte raz pripomína, keď zaznamenáva svedectvo Jána Krstiteľa: „Toto je Ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr ako ja.“ Áno, bol už na počiatku všetkého a Jeho príchod na svet je len tajomným príchodom Boha v ľudskom tele.

Vtelenie Pána Ježiša Krista je jedinečný akt, ktorý sa nikdy predtým ani potom v takejto miere neudial. Boh vstúpil do ľudského tela, aby v ľudskom tele žil a v ľudskom tele trpel. To bol požehnaný čas, kedy Ho ľudia mohli vidieť, hovoriť s Ním, počúvať Ho. „My sme hľadeli na Jeho slávu“ svedčí Ján a možno aj on sám si to naplno uvedomil až potom, keď Ho už medzi nami nebolo. Často to tak býva. Dobrého umelca či len skvelého človeka často doceníme až vtedy, keď tu už nie je. Možno ani Ján v čase, keď bol Kristovým učeníkom, nechápal, čo sa vlastne deje a až následné udalosti ho priviedli k tomu, že vydal toto krásne svedectvo o Ježišovi Kristovi – vtelenom Bohu.

Nepredstavujme si však Pána Ježiša ako bytosť, ktorá prestala byť človekom. Mnohí si myslia, že Ježiš bol iba Boh v ľudskom tele. Právom očakávajú, že by potom mal mať všetko poznanie, všetky nadprirodzené schopnosti i všetku moc. Ježiš však bol aj človekom. Božie vtelenie do človeka je tajuplné práve preto, že Boh, vtelený do Ježiša nevytlačil z Neho to ľudské. Ježiš bol tak Bohom i človekom. Preto mal aj všetky tie obmedzenia, ktoré Mu stavala Jeho ľudská prirodzenosť. Mal telo, ktoré mohlo ochorieť, bol unavený, smutný či hladný rovnako ako všetci ostatní. No zároveň Mu Jeho Božská prirodzenosť umožňovala vedieť viac ako ostatní, vládnuť väčšou mocou ako ostatní, no stále to nebola plná božská moc a plné božské poznanie. Boh sa sám obmedzil, aby mohol v ľudskom tele prebývať. Je to ako keď sa pokúsite zbaliť celú skriňu do malého kufra. Nepôjde to. Musíte tam toho dať menej, no aj tak to budú Vaše veci a na letisku každý bude kufor vnímať ako Váš, hoci samotný kufor ste si možno požičali od suseda. Nie kufor ale veci v ňom určujú, koho je.

Ak cestujete na dovolenku, nie je ani potrebné baliť do kufra celú skriňu. Stačia letné veci. Raz sa ma ktosi opýtal, či Pán Ježiš ovládal všetky jazyky sveta a či tým pádom vedel po slovensky. Nie, ako človek po slovensky určite nevedel. Mal ľudské telo a naučil sa tú reč, ktorou hovorila Jeho matka. Určite by Ho Boh vedel vybaviť znalosťou cudzích jazykov – podobne ako apoštolov v deň Letníc – ale načo? Pre úlohu, ktorú mal Pán Ježiš vykonať to nebolo potrebné. Naopak, bolo potrebné čosi iné a to bola Božia milosť. Ježiš preto namiesto cudzích rečí priniesol milosť a to v takej veľkej miere, že apoštol Ján hovorí o plnosti. To je vyjadrenie absolútnej dokonalosti. Ak máte hrniec plný polievky, tak viac polievky už v ňom nemôže byť. Rovnako Pán Ježiš je nositeľom všetkej možnej milosti, preto je veľmi dôležité všimnúť si to slovíčko „plnosť.“ Z Jeho milosti aj my prijímame a to milosť nad milosť – čo je opäť vyjadrením maximálneho maxima. Milosť nad milosť znamená tú najvyššiu mieru milosti, akú človek môže dostať. Posolstvom evanjelistu Jána v dnešných slovách je tak oznámenie, že ak človek má prijať najvyššiu možnú milosť, tak ju môže prijať jedine v Ježišovi Kristovi. Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, ale milosť prišla na svet skrze Ježiša Krista.

Ak by sa nás niekto spýtal, čo nám prinášajú Vianoce, čo by sme povedali? Na základe dnešných slov by sme mohli odpovedať: „milosť.“ Veď „narodil sa vám Spasiteľ“ počuli sme pred pár dňami. Spasenie je však tiež len výsledkom Božej milosti a ak by nebolo milosti u Boha, nebolo by ani Betlehema, ani spasenia. Vo Vianociach sme sa tak stali prijímateľmi veľkej Božej milosti. Tá je stále medzi nami a my môžeme kedykoľvek prichádzať k Ježišovi a žiadať si milosť pre svoje slabosti, pochybenia, pády i zlyhania. V Ježišovi prijímame milosť nad milosť čo znamená, že On nám dáva odpustenie i spasenie. To je tá milosť, ktorá nás v konečnom dôsledku vedie k životu. Amen.

Pane Ježiši Kriste, Ty si darca milosti. Prichádzaš ako svetlo do sveta, prichádzaš ako Boh v ľudskom tele, prinášaš plnosť milosti a dávaš ju nám, hriešnym ľuďom. Ďakujeme Ti za tento veľký dar a prosíme, omilosťuj nás v našich každodenných slabostiach, hriechoch, pádoch i zlyhaniach. Odpúšťaj nám naše priestupky, omilosti naše nedokonalosti, charakterové chyby, hriešne myšlienky, neprajné slová či zlé skutky. Veríme, že tak robíš a s radosťou Ťa oslavujeme ako Kráľa a Pána neba i zeme, na večné veky požehnaného. Amen.

Aká veľká vec to, Pane, že si nás tak miloval? Prišiel si k nám ponížene, naším bratom si sa stal. Anjelský spev aj nám znie, zvesti tej sa tešíme, čo zaznela nad Betlemom slávou nebies ožiarenom.