Domáca pobožnosť na Nedeľu po Vstúpení (1. jún 2025)

Slávne nebeské výšiny, vy radostne plesáte, a naše zemské nížiny svetlom lásky žehnáte. Koho to slávite, a čo nám vravíte? Zvestujte to mocným hlasom, že večnosť vládne nad časom.

„Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby v Ježišovi Kristovi prišlo na pohanov požehnanie Abrahámovo, aby sme skrze vieru prijali zasľúbenie Ducha.“

Milí bratia a sestry!

Po liste apoštola Pavla do Ríma je pre nás jeho list Galatským druhým najdôležitejším zdrojom poznania Pavlovho učenia o ospravedlnení. Pavel v ňom stručnejšie a jasnejšie podáva to, čo trochu podrobnejšie a rozsiahlejšie napísal do Ríma.

Pavel je na kresťanov v Galácii nahnevaný, pretože napriek jeho zvestovaniu o ukrižovanom Ježišovi Kristovi oni mali stále pocit, že musia robiť všetko tak ako im to prikazuje zákon, aby boli v Božích očiach dobrí a spravodliví. Márne im Pavel vysvetľoval, že spasenie neprichádza cez zákon a jeho dodržiavanie, že Bohu sa nemožno páčiť tým, že robíme všetko podľa príkazov. Márne im vysvetľoval, že Bohu sa možno páčiť len úprimnou vierou a že ukrižovaný Kristus nás od zákona oslobodil. Preto viackrát nad nimi vzdychá: Ó, nerozumní Galatskí.

Pavel vyzdvihuje význam Ježiša Krista keď pripomína, čo mimoriadne skrze Neho dostávame. Skrze Neho totiž prichádza na pohanov požehnanie Abrahámovo. To znamená, že už nie len Židia ale aj ostatní ľudia, ktorí sa priznajú k ukrižovanému Ježišovi Kristovi, sa stanú dedičmi Abrahámovými. Samozrejme, sa tu nemyslí na majetok ani pozemské práva. Vierou v Pána Ježiša sa nestaneme občanmi Izraela ani si nenapíšeme do dokladov izraelskú národnosť. Začína sa nás však týkať zasľúbenie, ktoré dal kedysi Hospodin Abrahámovi. Vtedy Boh sľúbil požehnanie pre všetkých Abrahámových potomkov a kým kedysi sa jeho potomkovia počítali iba podľa pokrvnej príslušnosti, teraz sa už počítajú podľa príslušnosti duchovnej, nakoľko na všetkých, ktorí v Ježiša Krista veria, prichádza Abrahámovo požehnanie.

Pavel píše, že skrze Pána Ježiša a vieru v Neho prijmeme aj zasľúbenie Ducha. To je ešte viac ako požehnanie, o ktorom bola reč doteraz. Kým totiž samotné Božie požehnanie vytvára človeku základ pre pozemský život, skrze Ducha Svätého sa človek stáva priam súčasťou Boha. Skrze Ducha Svätého sa napĺňajú slová Pána Ježiša o tom, že On je v nás a my v Ňom a skrze tohto Ducha a následného spojenia s Pánom Ježišom môžeme dosiahnuť aj spasenie a večný život. Na večný život teda nestačí len Božie požehnanie, treba na to viac. A ak Pavel píše, že skrze Ježiša Krista príde na pohanov požehnanie i zasľúbenie Ducha, je tým povedané, že pohania rovnako ako Židia sa stávajú rovnocenní pred Božími očami a pre svoju vieru v Pána Ježiša majú nárok prijať večný život.

To všetko sa však nestalo iba tak. Pohania nedostali Božie požehnanie a zasľúbenie Ducha preto, že Pán Boh mal v jeden pekný deň dobrú náladu a rozhodol sa na všetko zlé zabudnúť. Boh je totiž Bohom spravodlivým a Božia spravodlivosť núti samého Pána Boha k tomu, aby za zlo bol niekto potrestaný. A to sa stalo. Namiesto hriešnych ľudí bol potrestaný Boží Syn, ktorý umrel na dreve kríža ako zločinec. V 5M 21,23 sa o popravených obesením píše, že sú prekliati Bohom. Pán Ježiš sa teda visiaci na dreve tiež stal prekliatym Bohom. To predstavuje to najväčšie dno, kam Boží Syn klesol. Z nebeskej slávy zostúpil až na samotné dno ľudskej hriešnosti, kde bol popravený so zločincami a zavrhnutý ľuďmi i Bohom. Práve tak sa dokonalo dielo spásy, práve tým – najpotupnejším a najohavnejším trestom – Boží Syn zaplatil za hriechy ľudstva.

V uplynulých dňoch sme si pripomínali udalosť vstúpenia Pána Ježiša Krista na nebesá. Bola to chvíľa, keď Pán Ježiš naposledy požehnal svojich učeníkov a zveril im úlohu ísť a zvestovať v celom svete evanjelium. Tým začína čas, o ktorom dnes hovoríme. Čas, kedy ľudia, žijúci mimo Jeruzalem či Izrael, ľudia, bývajúci v Samárii, rôznych okolitých i vzdialených krajinách a hlásiaci sa dnes ešte k rôznym iným náboženstvám, počujú evanjelium o Ježišovi Kristovi, ktorý za nich už zaplatil u Boha, takže môžu získať Abrahámovo požehnanie a zasľúbenie Ducha. Práve teraz má nastať ten čas, kedy majú apoštolovia priniesť svetu správu, ktorá je sama o sebe oslobodzujúca a potešujúca. Zbavuje strachu zo smrti, dáva nádej budúcnosti a posilňuje v dobách neistoty. Buďme preto aj my nositeľmi radostnej správy, nositeľmi radosti samotnej a nositeľmi viery, ktorá umožňuje počuté evanjelium reálne naplniť. Amen.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za to, že si až tak hlboko zostúpil, že si sa stal zlorečeným a zavrhnutým samým Bohom. Ďakujeme Ti, že ako svätý a dokonalý si to vedome a dobrovoľne podstúpil, aby si zaplatil za nás. Skrze Teba sa aj nám dostáva požehnanie Abrahámovo a prísľub večného života. Prosíme Ťa preto, urob nás nie len prijímateľmi ale aj nositeľmi tejto radosti a skrze našu radosť a náš život aj svedkami viery v Teba. Kiež je tak skrze nás a naše slová i skutky Tvoje meno oslávené. Amen.

Pane môj, ja tu zostávam v biede mnohej, v úzkosti, Ty na výsosť vstupuješ, tam k Otcovi do radosti. Čo si počnem bez Teba? Vezmi i mňa do neba, alebo tu, Pane milý, zostaň so mnou v každej chvíli.

AUTOR: Štefan Kiss