Pieseň ES 381
Oslávme Pána, všetci, čo Ho ctíme, modlitba vrúcna nech sa k Nemu vinie! Božiemu menu sláva, česť buď vzdaná. Oslávme Pána!
Čítanie Božieho slova z J 12, 23 – 26
„Ježiš im riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, ne odumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachová ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec.“
Milí bratia a sestry!
Dnes sa spoločne zamyslime nad tým, čo to znamená, ak Písmo hovorí o oslave alebo oslávení.
Oslava udalosti
Je bežnou súčasťou nášho života, že niektoré významné udalosti oslavujeme. Napríklad narodenie, uzavretie manželstva alebo dosiahnutie niečoho výnimočného v práci. Vtedy pripravíme slávnostný stôl, pozveme hostí, slávnostne sa oblečieme a ak cítime, že to, čo oslavujeme, máme od Pána Boha, prídeme aj na služby Božie. V každom prípade oslava nejakej udalosti v našej mysli väčšinou znamená práve tú hostinu, pohár šampanského či gratulácie. Ale to nie je podstatou oslavy. Osláviť nejakú udalosť vo svojej podstate znamená, že ju povýšime nad ostatné. Deň, kedy sme sa narodili alebo dožili nejakého jubilea je iný ako ostatné. Deň, kedy sme sa vydali/oženili či dožili sa výročia sobáša je iný ako ostatné. A rovnako tak deň našej promócie, povýšenia v práci či čohokoľvek iného. Preto tomuto dňu venujeme zvýšenú pozornosť. Slávnostné prípitky či slávnostná večera sú len sprievodné javy toho, že chceme onú udalosť vyzdvihnúť nad ostatné, dať všetkým do pozornosti. Tým ju oslávime.
Oslava človeka
Rovnako je to pri oslavovaní ľudí. Ak ide po ulici obyčajný človek, nikto si to ani nevšimne. Ak ide celebrita či spoločensky významná osobnosť, ľudia zastanú, upriamia naň svoju pozornosť a možno aj zatlieskajú či zvolajú „sláva!“ Opäť sú to však len sprievodné javy toho, že si daného človeka všímajú viac ako ostatných, že mu venujú mimoriadnu pozornosť, že ho v danej chvíli postavia do stredu svojho záujmu, že mu prejavujú úctu a nič zrazu nie je dôležitejšie ako onen človek. To je podstata oslavovania nejakej osobnosti.
Ako oslavuje človek
Oba opísané spôsoby oslavovania – či už človeka alebo udalosti – sú typicky ľudské. Človek nevie oslavovať inak len tak, že udalosti alebo osobnosti venuje zvýšenú pozornosť a slovom či gestom vyjadrí obdiv. Tak človek oslavuje aj Pána Boha. Ak sa stretneme napríklad na službách Božích, naša oslava takisto spočíva najmä v tom, že Mu venujeme v danom okamihu čas i plnú pozornosť. Nič iné pre nás v tej chvíli neexistuje. Pán Boh je pre nás najdôležitejší. Spievame Mu a vzdávame úctu a chválu oslavnými slovami.
Božia sláva
Ak však Písmo hovorí, že nebeský Otec niekoho oslávi, je to iné. Vtedy si nemožno predstaviť, že Pán Boh zatlieska svojmu Synovi či nám a zvolá „Sláva!“ Pán Boh má všetku slávu. To ale neznamená popularitu ako to chápeme my. Božia sláva znamená, že Pán Boh je nad všetkým vyvýšený. Že prevyšuje všetko živé na nebi i na zemi, že Jeho majestát je nepredstaviteľný a Jeho dôstojnosť sa nedá opísať. Slovíčko „Božia sláva“ v sebe zahrňuje aj Božiu moc, aj Božiu veľkosť, aj Boží majestát, aj Božiu silu a je úplne jedno, či to ľudia vedia alebo nie. Aj keby nikto na zemi nevolal Pánu Bohu „sláva!“ aj tak Pán Boh má všetku slávu, pretože je nad všetkým vyvýšený. Božia sláva teda nie je závislá na ľudskej pozornosti. Nie sú to ľudia, ktorí tvoria slávu Pánu Bohu. Pán Boh slávu má aj bez nás.
Ako oslavuje Boh
Ak Písmo hovorí, že Pán Boh oslávi svojho Syna, znamená to, že Ho povýši. Obdarí rovnakou mocou a majestátom, aké má sám. To čaká Pána Ježiša Krista, keď krátko pred svojou smrťou hovorí, že prišla hodina, kedy bude oslávený Syn človeka. Pán Ježiš tým vlastne predpovedá svoje povýšenie. Že totiž príde čas, kedy svet bude vidieť buriča na kríži, ale On bude vyvýšený a samým Pánom Bohom obdarený Božou slávou.
Koho oslavuje Boh
Takéto oslávenie je prisľúbené nielen Pánovi Ježišovi ale všetkým, ktorí Ho milujú a nasledujú. „Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec,“ hovorí Pán Ježiš a myslí tým presne tú istú slávu, ktorá sa dostane čoskoro Jemu. Rovnako učí aj apoštol Pavel keď píše, že s Kristom trpíme a s Ním budeme aj oslávení.
Oslávenie trpiacich
Všimnime si však, že ako apoštol Pavel, tak aj Pán Ježiš nesľubujú oslávenie tým, čo sú múdri, šikovní a dokonalí ale tým, ktorí trpia. Ten, kto stratí aj svoj život, ten ho napokon nájde, pretože byť oslávený Bohom, znamená dostať večný život. Aj sám Pán Ježiš ide položiť svoj život za ľudí a Boh Ho nakoniec oslávi. Rovnaká odmena je pripravená pre všetkých, ktorí nasledujú Pána Ježiša aj cestou odriekania a utrpenia. Tých raz v nebi oslávi Otec.
Nebeská sláva je prisľúbená aj nám. Aj nás Pán Boh raz povýši a po utrpeniach, ktoré prežívame v tomto svete nám daruje večný život, večný pokoj a večnú slávu. Nech je nám tento prísľub posilnením vo chvíľach, kedy klesáme na mysli alebo sa pýtame, či to všetko má zmysel. Áno má. Lebo kto Pána Ježiša nasleduje, toho si Otec uctí. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, v Krste svätom sme sa stali jedno s Tebou a tak Ťa chceme sprevádzať na ceste utrpenia, trpieť s Tebou v našom živote a raz byť s Tebou aj oslávený v nebesiach. Ty si položil život za nás a Tvoj Otec Ťa vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ťa po svojej pravici. Kiež aj my budeme po našich utrpeniach vzkriesení a povolaní k večnému životu, aby sme tam vo večnej radosti a pokoji žili s Tebou večne. Amen.
Pieseň ES 238
Slávže, duša nebies Pána, srdce nech sa rozhorí, spásu, milosť On ti dáva, nech sa pred Ním svet korí: Sláva, sláva buď Mu sláva slávy večnej Kráľovi!
AUTOR: Štefan Kiss
by