Pieseň ES 184
Oslávme Boha svätého, v Trojici Boha jedného, veď všetkého je Tvorcom na obraz svoj On stvoril nás, nám darov hojnosť dáva včas, je naším dobrým Otcom. Svätý, Svätý, Svätý náš Boh, Pán mocností na výsosti, sláva buď Jeho milosti.
Čítanie Božieho slova zo Ž 145, 1 – 6
„Budem Ťa vyvyšovať, Bože môj, Kráľu, na večné veky dobrorečiť Tvojmu menu! Budem Ti dobrorečiť každý deň, na večné veky chváliť Tvoje meno! Veľký je Hospodin a všetkej chvály hoden, Jeho veľkosť sa nedá vystihnúť. Nech pokolenie pokoleniu vychvaľuje Tvoje diela a hlása Tvoje mocné skutky. Chcem uvažovať o nádhere Tvojej slávnej veleby, o Tvojich predivných činoch. Hovoriť budú o sile Tvojich úžasných skutkov, a ja rozprávať budem o Tvojich veľkých činoch.“
Milí bratia a sestry!
Končí sa slávnostná polovica cirkevného roka. Pán Boh nám opäť vo vianočných, veľkonočných a svätodušných sviatkoch zjavil svoju lásku a moc, keď nám pripomenul, že kvôli nám poslal svojho Syna na svet, že Ho vzkriesil z mŕtvych a že zosiela svetu svojho Svätého Ducha, aby ľudstvu Jeho dielo navždy sprítomňoval. Čo povedať na záver?
Potlesk
Keď sa končí vystúpenie umelca alebo divadelné predstavenie, diváci majú vo zvyku reagovať potleskom, ktorý je tým búrlivejší, čím viac vystúpenie divákov oslovilo. Sila potlesku je veľmi krásnym a výstižným ukazovateľom, pretože slovami je často len ťažko vyjadriť pocity, ktoré sa zmocnia diváka, ak je vystúpenie naozaj dobré. Do potlesku však možno vložiť silu i nadšenie a zvučné ovácie umelcom dostatočne vyjadria mienku publika.
Božie predstavenie
Možno aj udalosti, ktoré sme v uplynulých mesiacoch vnímali z Božieho slova vo vianočných, veľkonočných či svätodušných sviatkoch, vníma niekto len ako predstavenie. Príde na štedrovečerné či pašiové služby Božie a povie, že to bolo pekné. Možno si v dojatí trocha poplače, možno sa ho zmocní štipka radosti, no často si neuvedomuje ten zásadný rozdiel, ktorý je medzi divadelným predstavením a tým, čo pred našimi očami rozohral Pán Boh. Herci totiž odohrajú divadlo a my sa vrátime domov, pričom v nás ostane iba umelecký dojem. Boh nám však pripomína udalosti, ktoré sa nás bezprostredne týkajú. To, že sa v Betleheme narodil Boží Syn, ktorý potom zomrel na Golgote a vstal z mŕtvych sa týka priamo nás, pretože to Boh urobil pre nás.
Odmena
Kto si toto naozaj uvedomí, cíti silnú potrebu vyjadriť vďaku i nadšenie, ktorú začne voči Pánu Bohu pociťovať. Je to oveľa viac ako obdariť herca potleskom, preto ani zatlieskať Pánu Bohu nestačí. No ako inak dostať zo seba tú radosť a ten povznášajúci pocit z vedomia, že Boh ma tak veľmi miloval že svojho Syna obetoval za mňa?
Oslava
Tento problém riešil už kráľ Dávid. Aj on mal potrebu dostať zo seba nadšenie a vďaku, ktorú cítil voči Bohu, ktorý mu toľkokrát pomohol. Preto oslavoval Boha piesňou a vyvyšoval Jeho meno. Práve 145. žalm je takouto piesňou a my v nej cítime to veľké Dávidovo horlenie a túžbu, čo najviac a najkvetnatejšie osláviť Hospodina.
Božia veľkosť
Dávid vo svojom žalme priznáva, že Božia veľkosť sa nedá vystihnúť. To je aj dôvod, prečo tento žalm čítame práve dnes. Je nedeľa Svätej Trojice a ona sama nám pripomína, že veríme v Trojjediného Boha, ktorého trojjedinosť sa nedá rozumom vysvetliť. Je to jedna z vecí, o ktorej možno povedať slovami Dávida: nedá sa vystihnúť. No nie je jediná. Veď aj pohľad na Božie konanie, predstavené nám v celom polroku nám pripomína veci, svedčiace o Božej veľkosti, ktorá sa nedá vystihnúť. Veď azda niekto dokázal to, čo Boh v diele vtelenia sa do života panny? Alebo niekto dokázal vzkriesiť mŕtveho? Či niekto dokázal vyzdvihnúť človeka na nebesá alebo z moci svojho ducha vybudovať cirkev, ktorá prežila stáročia ba tisícročia? Všetko sú to prejavy Božej moci, poukazujúce na Božiu veľkosť, ktorá sa nedá vystihnúť.
Uvažovať a hovoriť
Dávid však neostáva len pri konštatovaní Božej veľkosti a oslave Hospodina. On nad Jeho dielom uvažuje a hovorí o ňom. Záleží mu na tom, aby sa na Hospodinove skutky nezabudlo a aby sa z generácie na generáciu odovzdávalo svedectvo o Božej moci. Dávid si tak praje, aby aj ďalšie pokolenia nie len o Bohu vedeli ale Ho aj oslavovali a to s rovnakým nadšením ako on. Zdá sa nám to trochu utopistické pretože vieme, že hoci sa dajú odovzdať informácie, nedá sa odovzdať nadšenie a kým jeden človek či jedno pokolenie sa z niečoho raduje, ďalšie to už, žiaľ, tak vnímať nemusia. Tu je však dôležité to, že Dávid vyznáva, že Hospodin si zaslúži slávu nie len tu a teraz ale vždy a všade, od každého pokolenia a na každom mieste. Tým tiež svedčí o tom, aká veľká je Božia majestátnosť, ktorá nezaniká s jednou generáciou ale trvá naveky.
My si v dnešnú nedeľu pripomíname všetky Božie skutky pri nás a uvedomujeme si, aký veľký je náš Boh. Mohli by sme Mu zaspievať pieseň, mohli by sme Mu zatlieskať, no stále by to bolo málo. Preto sa inšpirujme Dávidom a tak ako on, aj my dobrorečme Hospodinovi a vyvyšujme Jeho meno každý deň. Nech ani jeden deň nášho života nie je bez toho, že by sme si spomenuli na Božie dielo a ďakovali Mu. A tak ako Dávid, aj my svedčme o Božích skutkoch aby bolo meno Trojjediného Boha z pokolenia na pokolenie oslávené. Amen
Modlitba
Trojjediný Bože, Otče, Synu i Duchu Svätý. Ty si veľký a všetkej chvály hoden, Tvoja veľkosť sa nedá vystihnúť. Preto aj my teraz s vďakou a plesaním chválime Tvoje meno a vyvyšujeme Ťa ako tvorcu všetkého na zemi i na nebi, kráľa a vládcu nad všetkým a Boha všetkého a všetkých. Nech sa Tebe korí celá Zem, nech Teba vyvyšujú národy, nech je Tvoje meno oslávené, lebo Ty si stvoril svet a vykúpil človeka z moci hriechu. Ty posväcuješ svoj ľud a Ty ho privádzaš k prameňom života, kde dáš svojim spočinúť na veky. Amen.
Pieseň ES 182
Hľaďte, hľaďte, akú lásku Boh Otec nám darom dal, keď nám svoju tvár otcovskú milostivú ukázal, hľaďte, ako On najlepší hriešnikom sa venuje, ako nás v zármutkoch teší, o láske uisťuje.
AUTOR: Štefan Kiss
by