Ľubomír Pankuch
(skoro ráno 5. júla 2025, keď som otvoril dvere)
Slnko už urobilo poriadny ranný krok,
nadýchnem sa, čistý vzduch – žiadny smog.
Pozriem na ružu, rukou milovanej sadenú
včela si kvet hľadá, vyberá si práve ju.
Je krásne ráno, sobota,
čaká nás rúk našich robota.
Teším sa, myšlienky hlavu motajú,
mám nádej, bo včely ešte stále lietajú.
Človek – tvor z hrudy stvorený
ten nemá pokoj pokoj na zemi
hľadá čo už dávno vymyslené
otvára dvere otvorené
Tá včielka, pije kvapku rosy z kalicha,
aj napriek suchu v duši pokoj má.
Jej stačí kus peľu, vôňa kvetiny,
nám ľuďom – ani mäkké periny.
Je ešte čas vziať rozum do dlaní,
bo dlane krásne tlieskajú
Vidíme okom, že nie sme samy,
vôkol nás stále včely lietajú.
Otvor oči, z každej chvíle sa teš.
Otvor oči a lietaj tiež!
by