V nedeľu 8. septembra 2024 – XV. po sv. Trojici, sa konali vo filiálke považskobystrického cirkevného zboru v Bodinej, slávnostné služby Božie pri 90. výročí pamiatky posvätenia tamojšieho stánku Božieho. K tomuto výročiu bol generálne opravený interiér bohoslužobného priestoru, ako aj nadobudnuté nové zariadenie. Toto všetko mohlo byť zrealizované v priebehu mesiaca august vďaka obdivuhodným organizačným schopnostiam br. diakona Ľubomíra Marcinu, nášho duchovného správcu a jeho spolupracovníkov zo Strediska Evanjelickej DIAKONIE Košeca, v spolupráci s miestnymi cirkevníkmi. Bola vymenená celá elektroinštalácia, prevedené murárske a maliarske práce, zhotovený drevený obklad, nainštalované výkonné elektrické radiátory, ktoré nahradili plynové gamaty, krištáľové lustre, bočné krištáľové svietniky, oltárny obraz, bočné obrazy, drevorezba ukrižovaného, oltárne rúcha v troch liturgických farbách, digitálny organ, bohoslužobné predmety ku sviatostiam V.P. a krstu, oltárny kríž a svietniky, nové koberce, ako aj ďalšie predmety. Začiatok slávnostných služieb Božích ohlásil zvon veže kostolíka a organový vstup v podaní miestneho kantora Samuela Bošku, študenta VŠ. Vzácnych hostí privítal na úvod br. Ľubomír Marcina, ktorý zároveň poslúžil liturgiou, spolu s br. konseniorom Marekom Hrivňákom zo Súľova a br. seniorom TUS, Mariánom Kaňuchom zo Žiliny.
Ten bol slávnostným kazateľom a vynovený interiér aj posvätil na základe kázňového textu – Žalm 16,2: „Hovorím Hospodinovi: „Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba“! „Milé sestry, milí bratia, priatelia! Dnešnú kázeň pri pamiatke posvätenia Božieho stánku a pri posviacke jeho obnoveného interiéru som nazval piliere šťastia. Budeme sa zamýšľať nad otázkou, čo sú tie veci, hodnoty, ktoré keď máte v živote, tak život robia šťastným. Inšpirovala ma k tomu jedna kniha, ktorú som čítal počas leta. Svetový bestseller: „Vytvorte si život po akom túžite“. Autori knihy hovoria na základe výskumov, pozorovaní sveta, ľudstva o štyroch dôležitých pilieroch pre šťastný život: 1.Rodina – ľudia, ktorých sme dostali do nášho života, okrem manželského partnera, toho si volíme. 2.Priatelia – ľudia, ktorých máme veľmi radi, ale nie sú naši príbuzní, ale my sme sa rozhodli ich pustiť hlboko do nášho života. 3.Práca – miesto, kde si zarábame na každodenný chlieb, budujem hodnoty vo svojom živote, či v živote iných. 4.Viera – nemyslia konkrétne náboženstvo, ale skôr pohľad na transcendentný prístup k životu. Niečo duchovné je dôležité. Priznávajú hodnotu a význam spiritualite v živote človeka. Myslím, že za všetky tieto veci by sme sa vedeli postaviť a celkom dobre ich trafili, že toto je znakom zmysluplného života. Biblia v úvodných kapitolách zdôrazňuje, že nie je dobré byť človeku osamote. Pán Boh Adamovi stvoril Evu – vznikla rodina. Keď sa ľudstvo rozšírilo, tak vznikali priateľstvá, vzťahy. Človek ich potrebuje. Keď Pán stvoril ľudí, tak potom im povedal, aby pracovali. Starali sa o záhradu. Aj to je teda správne. Avšak najdôležitejšie je to, že ľudia nevznikli náhodou, nejakými podivnými procesmi, ale Božím zásahom. Pán Boh je našim Stvoriteľom a chce mať s nami vzťah. Pre toto sme stvorení. Vzťah s Pánom Bohom. A vo viere v Neho nachádzame zmysel a naplnenie života.“
„A práve Dávid, krásne vyznal v 16. žalme v 2. verši, že: „Nieto šťastia mimo teba“. On vedel, že pravé šťastie človek nachádza vo viere v Pána Boha. A Dávid chcel postaviť Pánu Bohu chrám, ale nemohol. Chrám postavil až jeho syn Šalamún. My sme tu možnosť postaviť chrám dostali. Vďaka Pánu Bohu máme miesto, kde sa môžeme stretávať už 90 rokov. Vďaka Bohu za všetkých predkov, ktorí ho postavili a zveľaďovali. Chrámy nám pripomínajú, že pravé šťastie v živote nachádzame v Pánu Bohu. Kiež sa aj o tento maličký kostolík všetci verne staráme, lebo i on nás k Nemu smeruje. Vedie nás k tomu, aby sme jasne vedeli, že pravé šťastie nachádzame iba v Pánu Bohu a nikde inde. Chrám nás smeruje k Pánovi Ježišovi, ktorý je našou nádejou a ktorý prišiel, aby obnovil náš hriechom stratený vzťah s Hospodinom. Jeho smrť a vzkriesenie prináša život, kto tomu verí, má tento život, nielen časný, ale aj večný. Kiež tu budú vždy ochotní ľudia, starať sa o tento stánok Boží. Vďaka za všetkých ochotných, ktorí prispeli k úpravám a starostlivosti o tento kostolík. Pamätajme, kde bude viera, tam budeme inak žiť v rodinách, priateľstvách a aj v práci. Viera je najdôležitejšia hodnota nášho života. Skrze pôsobenie Ducha Svätého ju môže mať každý. Otvorme srdce Bohu skrze Krista nášho Pána. Amen.“
Brat diakon Ľubomír Marcina, duchovný správca CZ v Považskej Bystrici pripomenul históriu filiálneho kostolíka, vtedy patriaceho do súľovského CZ a ktorá siaha až do roku 1934, kedy 2. septembra brat senior Ján Palic z Púchova posvätil novovybudovaný Boží stánok v Bodinej. Pred záverečnou liturgiou br. kurátor Ľubomír Brveník poďakoval br. Ľubomírovi Marcinovi za takmer pätnásťročnú nezištnú a obetavú službu, ktorú konal aj vo filiálke Bodiná a na znak úcty a vďaky mu na rozlúčku odovzdal kyticu kvetov. Slávnostné sl. Božie sa skončili zaspievaním piesne ES 654: „Zbohom si dajme“. Po službách Božích bolo pre účastníkov pripravene pred kostolom bohaté občerstvenie, ktoré poskytol Obecný úrad v Bodinej v osobe pani starostky Marcely Filovej, ale aj miestnych cirkevníkov z Bodinej, ako aj matkocirkvi z Považskej Bystrice. Pán nech požehná tento vynovený bohoslužobný priestor a zachová ho pre ďalšie pokolenia.
Samuel Boško, kantor
by