V súvislosti s úmrtím ThDr. Jána Zemánka Vám prinášame jeho spomienky na odňatie štátneho súhlasu v období komunistického režimu.
Do Modry som pricestoval so zvláštnymi osobnými spomienkami. Od 1. septembra 1952 do 14. novembra 1952 som bol kaplánom v Modre. Mojím principálom bol vtedy Július Dérer, ktorý sa veľmi zaslúžil o organizáciu a budovanie zborov Dunajského seniorátu. Bolo to obdobie veľkých zmien ľudí i pomerov.
Môj principál ma informoval, že miestny pán učiteľ pri spomienke – na sviatok Majstra Jána Husa – povedal krásnu prednášku. Pochvalne sa vyjadroval o tomto mučeníkovi Božej pravdy. Poslucháčov povzbudzoval k vernosti Bohu a Božej pravde až do mučeníckej smrti. To bolo 6. júla 1952. Ten istý pán učiteľ už v septembri 1952 odhováral rodičov, keď si prihlasovali deti na výučbu ev. náboženstva v škole.
Za dva a pol mesiaca som prežíval viditeľné zmeny v spoločnosti i v správaní ľudí. Bola to doba neočakávaných a rýchlych zmien. Aj ja som bol nečakane preložený do presídleneckého zboru v Sládkovičove, hoci som bol ženatý. Do Modry prišiel slobodný kaplán, ktorý vyhovoval lepšie vrchnosti.
Uplynuli roky, bohaté na zmeny, ktoré sme nečakali. Za pôsobenia v presídleneckom zbore v Kolárove mi nečakane 15. apríla 1961 odobrali štátny súhlas tesne pred ohlásenou konfirmáciou. Malo to byť na pol roka.
Za daných okolností som pokladal za múdrejšie opustiť Kolárovo. Samuel Kadlečík, ev. farár v Čalovci, mal v Grinave svoj dom so záhradou. Ochotne mi prepustil dočasne svoj byt. Tam som mal prihlásený prechodný pobyt. Dočasne som pracoval v Stavokombináte v Bratislave. Keď som videl, že sľub o dočasnom odobraní štátneho súhlasu k pôsobeniu bol prázdny, rozhodol som sa zmeniť zamestnanie, pri ktorom by som nestratil hlas. Potom som prešiel pracovať ako robotník do Meopty, kde som brúsil šošovky.
V Bratislave na jednej ulici som sa stretol s bývalým modranským farárom v montérkach. Aj pán farár Július Dérer bol v montérkach. Nahlas si vzdychol: „Pán brat! Vám vzal súhlas štát, ale mne ho vzala cirkev!“ – Odvtedy sme sa viac nevideli a nestretli. Po dvaapolročnom prerušení som pokračoval v službe v Brádne.
by