Konfirmandi

Obdobie konfirmácie vnímam, ako príležitosť zamyslieť sa nad zmyslom života, nad svojou hodnotou, darmi, talentmi, ktoré nám Boh dal, no najmä zamyslieť sa nad tým, kto nás presahuje, a predsa chce mať s nami osobný vzťah. Boh sám. Túžil som konfirmandom priniesť zvesť o tom, aký sú vzácni v Božích očiach a ako veľmi ich Boh má rad a čo pre nich spravil vo svojom Synovi v Pánovi Ježišovi Kristovi. Túžil som ich viesť k Pánovi Ježišovi Kristovi a do Kristovej cirkvi. Túžil som s druhákmi, ale aj s jedenástimi prvákmi tvoriť priateľské vzťahy a spoločenstvo dorastu cirkevného zboru. Chcel som, aby vedeli, že sú súčasťou nášho cirkevného zboru, našej evanjelickej cirkvi, ktorá je tu vždy pre nich a chce byť a aj môže byť pre nich duchovným domovom.

Spočiatku sme sa začali stretávať na Obecnom úrade v Smrečanoch, keďže sme rekonštruovali evanjelickú faru v Smrečanoch. Už v októbri na prvom stretnutí sme sa dohodli s rodičmi na dátume konfirmácie. Dohodli sme sa aj na podmienkach absolvovania konfirmačnej prípravy. Z počiatku bolo náročné nájsť jeden spoločný termín pre prvákov a druhákov, keďže majú veľa iných povinností, športových aktivít, krúžkov a sú dosť zaneprázdnení. Som však rád, že sme našli cestu a spoločný termín. Pri predstavení konfirmandov cirkevnému zboru na sviatok „Poďakovane za úrody zeme“ obdržali všetci konfirmandi od cirkevného zboru, ako dar Bibliu, ktorú sme používali na konfirmačnom vyučovaní. Každú nedeľu sme sa za nich a za deti nášho cirkevného zboru modlili. Na konfirmačnom vyučovaní sme pracovali s Bibliou a učebnicou Verím a sľubujem z vydavateľstva Tranoscius.

Po konfirmačnom vyučovaní sme mali dorast, na ktorom sme spievali, mali tému, radi sme sa hrali niekedy sme spolu aj večerali. Práve čas dorastu, spoločné piesne, hry, spoločné zážitky na víkendovke vnímam, ako veľmi potrebné na utuženie vzťahov a celého kolektívu.

Žiaľ kvôli chorobám a iným dôvodom nie všetci z tohtoročných konfirmandov sa mohli zúčastniť víkendového pobytu v Račkovej doline.

S konfirmandmi sa mi však veľmi dobre pracovalo. Boli snaživí, aktívni a najmä vnímaví. Prakticky štyria z piatich konfirmandov chodia na evanjelickú školu, či už do Liptovského Mikuláša alebo do Bratislavy čo je tiež veľké plus, lebo s niektorými témami sa stretli aj na hodine náboženstva na týchto školách a tak niektoré poznatky si mohli utvrdiť. Veľmi si vážim, že všetci premýšľali nad tým čo sme sa učili. Vážim si, že sa zapojili aj do brigády cirkevného zboru a boli ochotní aj prakticky pomôcť. Vážim si podporu a ochotu rodičov a súrodencov voziť ich na konfirmačnú prípravu do matkocirkvi do Smrečian a podporiť ich účasť aj na stretnutiach Evanjelického dorastu horného Liptova. Vždy ma potešilo, keď boli ochotní prečítať úryvok z Biblie na Službách Božích, alebo zaspievať pieseň, či pripraviť so sestrou Tomkovou, vianočné či veľkonočné pásmo. Potešilo ma, že niektorí sa zapojili do zdramatizovaného čítania pašií na Veternej Porube. Potešilo ma svedectvo jednej konfirmandky, ako začala v súkromí čítať Bibliu a ako ju to veľmi oslovuje. Jej úprimné svedectvo, bol pre mňa jeden z najkrajších momentov v službe v Smrečanoch. Prajem si, aby tak ako ona siahla po Biblií a objavila v nej poklad, aby sme aj my našli poklad v Božom slove.