22. február 2024 (Štvrtok)
Rím 2, 1 – 10 Kto z nás je spravodlivý? Sloboda od ilúzie, že som lepší, ako väčšina okolo mňa.
M: Ak máš sklon moralizovať, či naprávať ľudí okolo seba, napíš v čom najčastejšie.
Ak nie, napíš, ktoré správanie ľudí ťa najviac vytáča.
E: Rímskym 2, 1 – 10
Nábožensky založení ľudia sa od „neveriacich“ dištancujú väčšinou iba tým, že odsudzujú ich činy. Sú kritickí, ale bez sebakritiky. Vidia negatíva iných, ale sami pozitívne nejdú ďalej v nasledovaní Ježiša Krista. Zabúdajú na slová: Kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech (Jk 4, 17). Tieto Jakubove slová, akoby Pavel hlbšie rozviedol a ešte ostrejšie poukázal na ľudskú hriešnosť, ktorá je bez výhovorky.
Považuješ to, kým si, za výsledok svojho úsilia, správnej orientácie, alebo Božej milosti? Táto pasáž ukazuje, že veriaci nie sú o nič lepší ako verejní hriešnici, ba hovorí, že sú zatvrdnutí a nekajúci.
Niekoľko myšlienok na sebareflexiu z tejto pasáže listu:
– človek má právo odsúdiť zločin a pritom nemusí byť zločincom; ide o mnoho hlbšiu skutočnosť. Ten kto iného súdi, nemusí mať vinu práve v tej samej veci, ale je rovnako hriešny ako ten, ktorého odsudzuje. Nikto nebude čistejší tím, že iného bude očierňovať. To je zbabelosť a tiež aj sebaklam.
– Zbožnosť, ktorá odsudzuje iného a sama nehľadá pomoc v Bohu, je pohŕdaním bohatstva Božej dobrotivosti a milosti.
– Božia dobrota a nie naše citlivé srdce nám dáva schopnosť uvedomiť si svoju hriešnosť a činiť pokánie.
– Veľakrát sme rozhorčení (a aj právom) na zlo (zlých ľudí) okolo nás, ale ak ten hnev ostáva v tebe, tak sa nakoniec obráti proti tebe samému – hnev a posúdenie zla patrí Bohu. On to urobí podľa pravdy.
– Ako rozumieš Pavlovmu výroku (použil 2x): „Boh odplatí každému podľa jeho skutkov“?
– …
R: Napíš si a niekoľkokrát zopakuj verš, alebo myšlienku, alebo výzvu, ktorá je pre teba najpodstatnejšia
A: Napíš, čo praktické máš na základe dnešného „štúdia“ urobiť, zmeniť (aplikovať)
Vypracoval Daniel Kobyľan
by