Ratková, malá, dnes už nenápadná obec v okrese Revúca. Málokto o tomto, kedysi mestečku, vie. Ak prídete do Ratkovej, zďaleka by ste si nepovedali, že to bolo kedysi mesto, plné trhov, obchodov a kultúrneho, i duchovného života. História nám však v sebe ukrýva múdrosť uloženú v patine času.
Ratková bola kedysi čulé a funkčné mesto na veľmi vysokej úrovni. Všetko sa zmenilo, keď remeslá, baníctvo a poľnohospodárstvo začalo upadať. Ľudia sa sťahovali a Ratková sa zmenila… Dnes je to malá pomaly chátrajúca dedinka. Možno je nám dnes mementom, ale aj výstrahou, aby sme si vážili svoje Slovensko a urobili všetko pre to, aby si zachovalo svoje kultúrne a duchovné dedičstvo.
To, aká Ratková kedysi bola sme si však pripomenuli práve v utorok, 13. októbra 2026. Tri študentky z Odbornej strednej školy pedagogickej v Prešove nám prezentovali výsledky svojej práce ohľadne histórie školstva na Slovensku. Odborný prístup p. učiteľa Petrička, ale aj zanietenosť študentiek bola zjavná aj z prednášky, ktorú sme si vypočuli. Ešte pred tým, ako k nám zavítali s cieľom skúmať tieto dejiny aj v Ratkovej, ani oni, a ani tí, ktorí čítajú tento článok netušili čo sa dozvedia. Tento výskum zaznamenali v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti, známej ako „SOČka“. Študentky z Prešova spolu so svojim p. učiteľom Petričkom, nadšencom pre tieto historické objavy, ale aj ich školiteľom sa pustili do výskumu. Po objavení historických súvislostí a nájdení listín a učebníc, sme objavili múdrosť ukrytú v patine času.
V Ratkovej pri evanjelickom kostole dnes stojí stará ošumelá škola. Povedali by ste si, že sa v nej učili žiaci písať, čítať a počítať ako aj v iných dedinách. Opak je však pravdou. Stará škola totiž ponúkala solídne vzdelanie pre študentov zo širokého okolia. Žiaci sa tu učili nie len memorovať základy, ale dokonca ponúkala aj viac. Postupne sa na tejto škole učili žiaci latinčinu, či dokonca Biblické jazyky. Žiaci sa však učili aj hudbe, geografii, ale aj rečníckemu umeniu a učili sa viesť dišputy. Bola prípravou pre teologické právnické, či iné vysokoškolské vzdelanie.
Samotná škola v Ratkovej s takouto úrovňou tu bola ešte skôr ako Prvé Slovenské gymnázium v Revúcej. Vznik gymnázia v Revúcej podporovali finančne i morálne aj učitelia, žiaci a obyvatelia v Ratkovej.
Dokonca na podporu vzdelanosti sa tu konali divadelné predstavenia. Súčasťou bola aj nedeľná škola, ktorá poskytovala vzdelanie pre remeselníkov a jednoduché obyvateľstvo. Tak mohli obyvatelia aj vo svojej práci využiť kvalitné vzdelanie.
Škola v Ratkovej dokonca mala širší kultúrny a náboženský presah. Pri zasadacom poriadku schválne dávali učitelia sedieť spolu židovských a kresťanských žiakov, aby už od mladosti podporovali v obyvateľstve ekuménu a súdržnosť. Podobne to bolo aj pri hraní divadiel a predstavení, ktoré považovali učitelia za skvelú príležitosť tvoriť vzťahy, ale aj objavovať svoju kultúru, literatúru a zdokonaľovať sa v reči…
Mimo iné, aj tieto informácie sme o školstve v Ratkovej objavili. Aj tieto informácie nám prezrádzajú na akej úrovni mestečko bolo. Bolo to mesto obchodu, kultúry a vzdelania. Škoda, že zmeny, ktoré nechceme vidieť tak zasiahli aj Ratkovskú dolinu.
Myslím si, že môžeme povedať, že „už naše dievčatá“ z Prešova, navštívili Ratkovú viackrát a spomenuté bohatstvo pod patinou času im učarovalo. Bolo vidieť, že táto história im veľmi učarovala. V rámci svojej práce nám prezentovali skutočne kvalitnú a zaujímavú prednášku o svojej práci. Z ich prednášky bolo vidieť záujem a nasadenie, ktoré do odkrývania tejto histórie vložili. Za čo im veľmi pekne ďakujeme.
Prezentovali aj objavené učebnice a listiny, ktorým venovali precízne skúmanie. O nich nám aj mnoho povedali, niečo nám prečítali a povedali, aká vzácnosť sa v nich ukrýva.
Školu v Ratkovej nám však prezentovali aj cez niekoľkých učiteľov a žiakov, ktorí tu pôsobili. Napríklad Daniel Bachát Dumný, ktorý bol farárom, biskupom, ale aj spisovateľom, dramatikom a národným buditeľom. Jeho študijný, ale aj profesijný život je spojený aj s Prešovom, čo našim študentkám z Prešova učarovalo. Pôsobil aj v slovenskom evanjelickom zbore v Budapešti.
Vo svojej práci spomenuli aj Izabelu Textorisovú, ktorá sa aj navzdory vtedajším pomerom vzdelávala a venovala sa botanike. Dokonca je po nej pomenovaný aj druh bodliaka. Jej herbár je dodnes uložený na Univerzite Komenského v Bratislave, na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty.
Tento krásny čas nám zakončili hrou na organ a spevom ich spolužiačky. Všetci účastníci tejto prednášky tak iste zažili krásny kultúrny aj historický čas. Ratková bola na túto malú chvíľu očistená od patiny času a znovu zažiarila. Neznamená to, že to bola jej posledná žiara. Aj vďaka takým iniciatívnym mladým ľuďom, ako sú „naše“ študentky z Prešova, ale aj ich školiteľ, môžeme očisťovať vzácne miesta od ich patiny.
Svoj výskum však ešte neukončili a s bratom farárom Vladimírom Vančíkom. aj so svojím p. učiteľom Petričkom sa dohodli, že svoje objavovanie posunú ešte ďalej. Veď objavovať ešte máme čo. Verím však že sa nájdu aj iní, ktorí sa pripoja a budú mať chuť vracať lesk aj Ratkovej. Dnes uvažujeme o zriadení múzea školy, ale aj iné nápady. Podarí sa to? Ak sa nájdu podobne zmýšľajúci ľudia, ako nadšené dievčatá z Prešova, všetko je možné.
Nesmieme zabudnúť však na skutočnosť, že tam, kde Boh požehnáva dielo je možné všetko. Preto mu za všetko ďakujeme a prosíme, aby požehnal každému dobrému dielu. Aj u nás v Ratkovej. Lebo, to nie je len nejaká zaostalá dedina kdesi na Gemeri, je to dedina s duchovnou a národnou históriou. Je to mesto, ktoré nám vo svojich osobnostiach mnoho dalo…
Autor článku: Mgr. Vladimír Vančík, administrátor CZ ECAV Ratková
by