V sobotu 17. októbra 2026 sa v priestoroch Biskupského úradu Západného dištriktu ECAV vo Zvolene uskutočnilo milé a podnetné stretnutie manželiek evanjelických farárov. Jeho cieľom bolo vytvoriť priestor na vzájomné spoznávanie, duchovné povzbudenie, zdieľanie skúseností i budovanie vzťahov medzi ženami, ktoré spája život po boku človeka povolaného do služby v cirkvi.
Život manželky farára má svoje osobitosti. Často sa v ňom prelína rodinný život so životom cirkevného zboru, súkromie so službou a každodenné povinnosti s očakávaniami okolia. Prináša mnoho radostí a požehnania, ale aj situácie, ktorým najlepšie rozumejú práve ženy s podobnou skúsenosťou. Aj preto vznikla myšlienka vytvoriť príležitosť, kde sa môžu stretnúť nielen ako manželky duchovných, ale predovšetkým ako ženy, ktoré potrebujú spoločenstvo, porozumenie a povzbudenie.
Stretnutie sa nieslo v príjemnej a srdečnej atmosfére. Jeho úvod patril hudbe. Mária Hroboňová a Michaela Šoltésová predniesli skladbu Pastorale pre flautu od Johannèsa Donjona, ktorá prítomným umožnila na chvíľu sa zastaviť a stíšiť.
Po úvodnom privítaní nasledovalo vzájomné predstavovanie. Keďže viaceré účastníčky sa dovtedy osobne nepoznali, bol to prvý krok k vytvoreniu otvoreného a priateľského spoločenstva. Symbolickým vyjadrením spoločnej životnej skúsenosti bola aj výzdoba v strede miestnosti. Kríž so srdcom pripomínal vieru a Božie povolanie, malé domčeky poukazovali na vytváranie domova na rôznych miestach služby a horiaca svieca odkazovala na Ježišove slová: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 5,16)
Vzácnym hosťom stretnutia bola evanjelická farárka Anna Činčuráková Tipulová, pôsobiaca v Starej Turej, ktorá si pripravila biblické zamyslenie. Jej prítomnosť bola povzbudením a príležitosťou pozrieť sa na každodenný život a službu vo svetle Božieho slova. Na základe svedectva Skutkov apoštolských o Lýdii, sme premýšľali nad tým, že my sme bohabojné a videné Bohom a sme nesené Božou milosťou. Byť manželkou farára znamená vstúpiť do služby, ktorú Boh vidí, „lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste dokazovali voči Jeho menu tým, že ste posluhovali svätým a ešte posluhujete.“ (Žid 6, 10)
Súčasťou programu bolo aj osobné svedectvo Evy Eľkovej, ktorá sa s prítomnými podelila o svoje skúsenosti zo života na fare. Práve osobné príbehy a skúsenosti pomáhajú uvedomiť si, že hoci každá rodina žije v inom prostredí a prechádza vlastnými radosťami i starosťami, mnohé výzvy a otázky sú spoločné. Silným akcentom tohto svedectva bolo, že je potrebné mať v prvom rade osobný vzťah s Ježišom a všetky náročné chvíle vkladať do modlitby. Snažiť sa vyhovieť očakávaniam je vyčerpávajúce, ale silu získavame s autentického vzťahu s našim Ježišom Kristom.
Dôležitý priestor dostali aj samotné účastníčky. Prostredníctvom pripravených otázok na kartičkách sa otvorili rozhovory o živote, viere, rodine, službe i osobných skúsenostiach. Nešlo o hľadanie správnych odpovedí, ale o možnosť vzájomne sa počúvať, spoznávať a povzbudiť. Spoločné piesne a modlitby pripomenuli, že základom nášho spoločenstva je viera v Boha, ktorý nás sprevádza na všetkých cestách života.
Stretnutie vyvrcholilo spoločným obedom, pri ktorom pokračovali rozhovory v neformálnej atmosfére.
Byť manželkou farára neznamená iba žiť na fare či sprevádzať manžela v jeho povolaní. Často to znamená prijímať zmeny, vytvárať domov na novom mieste, budovať vzťahy a hľadať rovnováhu medzi potrebami vlastnej rodiny a životom cirkevného spoločenstva. Aj preto je dôležité, aby mali tieto ženy príležitosť stretnúť sa, zdieľať svoje skúsenosti a vedieť, že na svoje radosti ani starosti nie sú samy.
Veríme, že toto stretnutie nebolo posledné, ale stane sa začiatkom peknej tradície. Veď aj takéto chvíle sú pripomienkou, že cirkev nie je iba miestom služby, ale predovšetkým spoločenstvom ľudí, ktorí sa navzájom nesú, povzbudzujú a sprevádzajú.
Michaela Ravasz Pogányová, vedúca úradu ZD ECAV
by