Vo štvrtok 24. septembra 2026 sa v Príbovciach uskutočnilo slávnostné otvorenie nového Denného stacionára Príbovce. Zrekonštruovaná budova, ktorá má za sebou takmer deväť desaťročí histórie, dostala nové využitie a od nového roka má slúžiť seniorom a ďalším ľuďom, ktorí potrebujú sociálnu podporu, spoločnosť a možnosť aktívne tráviť svoj čas.
Za vznikom stacionára stojí spolupráca obce Príbovce a neziskovej organizácie SAMARITÁN. Obec poskytla na tento účel svoju budovu a so SAMARITÁNOM sa dohodla na jej novom využití. Nezisková organizácia SAMARITÁN zabezpečila prípravu projektu, získanie finančnej podpory z dotačných zdrojov, projektovú dokumentáciu aj samotnú realizáciu rekonštrukcie. Projekt získal podporu aj od Obecného zastupiteľstva v Príbovciach.
Budova, ktorá je dnes novým denným stacionárom, bola postavená v roku 1938 ako dvojtriedna škola so zborovňou a kabinetom. Vedľa školy stál dom pre riaditeľa a za budovou sa nachádzala dreváreň a drevené sociálne zariadenie. Postupne však kapacitne prestala postačovať. V roku 1963 bola dokončená nová školská budova pre viac ako 500 detí, ktorá sa dnes nachádza v katastri susednej obce Benice. Pôvodná budova v Príbovciach následne dostala nové využitie a slúžila ako materská škola. Ani toto obdobie však netrvalo dlho. Obyvatelia obcí Benice, Príbovce a Rakovo sa v rámci akcie „Z“ podieľali na výstavbe novej budovy materskej školy, ktorá bola dokončená v roku 1986 a slúži svojmu účelu dodnes. Pôvodný objekt tak postupne stratil svoje využitie. Slúžil ako sklad a rokmi sa na jeho stave i vzhľade začal podpisovať zub času.
Návrh využiť budovu pre seniorov však vznikol už pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Pri založení OZ Nádej človeka prišiel jeho vtedajší predseda Kamil Cejpek s myšlienkou zriadiť v nej zariadenie pre seniorov. V tom čase sa zámer pre nedostatok finančných prostriedkov nepodarilo uskutočniť. Myšlienka však nezanikla.
Po rokoch sa k nej podarilo vrátiť a dnes sa z nej stala skutočnosť. „Najväčšou myšlienkou bolo, aby sa človek necítil sám. Chceli sme vytvoriť zariadenie, kde by mali ľudia pocit, že niekam patria a kde by mali možnosť venovať sa rôznym aktivitám,“ povedala starostka obce Príbovce Viktória Fľaková.
Výsledkom je moderný a bezbariérový denný stacionár so spoločenskými priestormi, oddychovou zónou, terasou a záhradou. Z pôvodnej školskej budovy sa tak stal priestor, ktorý má opäť slúžiť predovšetkým ľuďom.
Slávnostného otvorenia sa zúčastnili predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, predstavitelia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, miest Martin, Turčianske Teplice, Turany a Vrútky, starostovia okolitých obcí, predstavitelia partnerskej obce Hodslavice, regionálnych a projektových organizácií, cirkví a miestnych organizácií. Medzi hosťami boli aj poslanci Obecného zastupiteľstva v Príbovciach, členovia DHZ Príbovce a ďalší pozvaní hostia. Hostiteľmi slávnosti boli starostka obce Príbovce Viktória Fľaková a riaditeľ neziskovej organizácie SAMARITÁN Tomáš Tomka. Programom sprevádzala Janka Bellová.
Slávnosť otvorilo vystúpenie Spevokolu Príbovčan s piesňou „Za horami, za dolami“. Nasledovala báseň „Niekto potrebuje…“. Po privítaní hostí sa prihovorili starostka obce Viktória Fľaková a riaditeľ neziskovej organizácie SAMARITÁN Tomáš Tomka.
Potom prišiel hlavný okamih slávnosti – prestrihnutie pásky. Pásku spoločne prestrihli starostka Viktória Fľaková a riaditeľ SAMARITÁNU Tomáš Tomka. Nový denný stacionár bol týmto symbolicky otvorený. Nové priestory boli následne slávnostne posvätené rímskokatolíckym farárom Štefanom Barillom z Rímskokatolíckej farnosti Valča a požehnanie vykonala farárka Zuzana Szabóová z Cirkevného zboru ECAV Príbovce.
Význam nového zariadenia vystihujú aj slová Ľudovíta Štúra, ktoré počas slávnosti zazneli:
„Napomáhať celku, veci obecnej,
je nielen pekné, ale je spojené
aj s osohom každého.“
Práve takýto zmysel má mať aj nový stacionár. Má byť miestom, kde ľudia nájdu pomoc, spoločnosť a priestor na aktívne trávenie dňa.
Dôležitým prvkom môže byť aj jeho blízkosť k materskej škole. Dnešní seniori boli totiž v minulosti medzi tými, ktorí budovali prostredie pre svoje deti, vnúčatá a pravnúčatá. Teraz sa môžu stretávať dve generácie – najmladšia a najstaršia. Takéto medzigeneračné stretávanie môže priniesť nové vzťahy, skúsenosti a vzájomné obohatenie.
Na záver slávnostného programu zaznel citát Nicholasa Wintona: „Nezaoberám sa tým, čo bolo, teším sa z toho, čo je a bude.“ Po slávnostnej časti nasledovala prehliadka nových priestorov a spoločné posedenie s občerstvením.
Od 15.00 do 18.00 hodiny sa v novom zariadení konal Deň otvorených dverí. Verejnosť si mohla prezrieť zrekonštruované priestory, oboznámiť sa s pripravovaným fungovaním stacionára a porozprávať sa so zástupcami organizácie SAMARITÁN. Nechýbalo ani občerstvenie a kotlíkový guľáš.
Návštevníci tak mohli vidieť výsledok rekonštrukcie na vlastné oči. Z budovy, ktorá bola desaťročia spätá predovšetkým so vzdelávaním detí a neskôr dlhé roky chátrala, vznikol nový priestor pre ľudí. Denný stacionár bude mať kapacitu 18 klientov. Jeho prevádzka je plánovaná od ranných do popoludňajších hodín a začať by mala od nového roka. Poskytovať má ambulantnú sociálnu službu, stravovanie, rehabilitácie, poradenstvo a rôzne aktivizačné činnosti.
Budova postavená v roku 1938 tak pokračuje vo svojom príbehu. Najskôr v nej zneli hlasy školákov, neskôr detí materskej školy. Potom sa na dlhé roky stala skladom a postupne chátrala. Dnes sa jej dvere opäť otvárajú ľuďom. Tentoraz však nebude slúžiť iba jednej generácii. Jej cieľom je vytvoriť miesto, kde sa ľudia budú stretávať, pomáhať si a tráviť čas spolu.
AUTOR: Ľubomír Žila
by