35. výročie založenia Oltárneho krúžku žien v Nových Zámkoch

Meno sestry farárky Daniely Horínkovej, ktorá do roku 1991 pôsobila so svojím manželom Milanom Horínkom v Nových Zámkoch, sa v evanjelickej cirkvi spája hlavne s prácou so ženami. Bola to práve ona, ktorá už v roku 1991 začala z poverenia vtedajšieho generálneho biskupa Pavla Uhorskaia organizovať prácu so ženami a v roku 1996 sa stala prvou predsedníčkou Spoločenstva evanjelických žien, kde zotrvala až do roku 2018. Nečudo, že keď na začiatku prijala od brata biskupa Pavla Uhorskaia poverenie venovať sa ženám, začala vo vlastnom cirkevnom zbore.

Bol štvrtok 9. máj 1991. Bol sviatok vstúpenia Krista Pána na nebesá a sestra farárka Daniela Horínková vykonávala večerné slávnostné služby Božie. V rámci oznamov požiadala všetky ženy, aby po službách Božích ešte na chvíľu zostali na krátke stretnutie v zborovej sieni. Tu im porozprávala o tom, že sa v cirkvi začína rozvíjať práca so ženami, že sa v cirkevných zboroch budú zakladať spoločenstvá, kde sa budú ženy stretať a že aj tu, v Nových Zámkoch by mohlo takéto spoločenstvo vzniknúť. Ona už o dva mesiace odíde do Bratislavy, no bola by rada, keby sa ženy stretali a pracovali, aj keď už ona medzi nimi nebude a príde nový duchovný, ktorý akiste bude túto prácu podporovať.

Prítomné ženy prijali návrh sestry farárky pozitívne a rozhodli sa založiť si takéto spoločenstvo žien. Hneď si zvolili aj svoju vedúcu, a to sestru Máriu Gremenovú, ktorá sa tejto úlohy s láskou a pokorou ujala. Tak vzniklo vlastne úplne prvé spoločenstvo žien, založené v rámci organizovanej práce so ženami v našej cirkvi.

Odvtedy prešlo 35 rokov, spoločenstvo žien, ktoré medzitým zmenilo svoj názov na Oltárny krúžok žien, stále pracuje a kto prijal pozvanie na oslavy 35. výročia jeho založenia, mohol prežívať malé deja vu.

Bol štvrtok 14. máj 2026. Bol sviatok vstúpenia Krista Pána na nebesá a o 16.00 hod. začali slávnostné služby Božie. Do chrámu Božieho spolu s domácim farárom Štefanom Kissom vstúpila i sestra farárka Daniela Horínková, aby po 35-tich rokoch opäť vystúpila na kazateľňu novozámockého chrámu a prihovorila sa zhromaždeniu. Vo svojej kázni spojila dve slávnostné príležitosti – pamiatku vstúpenia i pamiatku založenia krúžku žien a vyjadrila radosť i dojatie z toho, že z Božej milosti môže byť pri tom. Po skončení služieb Božích boli opäť všetci pozvaní do zborovej siene na stretnutie.

Nie, tentokrát sa nekonalo založenie ďalšieho spoločenstva, ale pripomínanie si toho, čo novozámocký Oltárny krúžok žien za ostatných 35 rokov zažil. Na jeho čele po celý ten čas stojí sestra Mária Gremenová. Za tie roky mnohé svoje súputníčky odprevadila na večnosť, no mnohé nové aj v krúžku privítala. Za tie roky sa nespočetne krát prihovárala členkám krúžku duchovným slovom, ale zorganizovala s nimi aj nejedno podujatie či sa zapojila do podujatia cirkevného zboru. Na televíznej obrazovke sa striedali fotografie z ostatných desaťročí, zneli ďakovné reči aj spomienky vedúcej, členiek krúžku no aj jeho zakladateľky. Znova sedieť spolu v tej istej miestnosti bol pre mnohých veľmi silný zážitok a keby nebolo vrások na tvárach, mali by pocit, že tých 35 rokov vôbec neprešlo.

Nad všetkými slovami, spomienkami či prestretými stolmi však dominovalo to najdôležitejšie: vďaka Pánu Bohu a oslava Božieho mena. Pamätníčky si dodnes živo spomínajú na to, že prvé stretnutie žien pred 35 rokmi začínalo piesňou, ktorá mala vtedy ešte český text „Ó ujmi ruku moji.“ Dnes sme ju zaspievali už po slovensky „Za ruku veď ma, Pane.“ Sestra Mária Gremenová vyznala svoju radosť i vďačnosť Pánu Bohu za to, že ju i celý krúžok žien po celé tie roky viedol a dával sily, múdrosti i radosti pri tejto nie vždy ľahkej službe. K jej radosti i vďakám sa pripojili všetci prítomní a pripája sa k nim aj celý cirkevný zbor s prianím, aby Pán Boh zo svojej veľkej milosti dal sestre Gremenovej zdravie i silu pokračovať v tejto práci aj naďalej a aby rovnako požehnával všetky sestry, ktoré dnes v krúžku máme, privádzal medzi ne nové, a aby tak spoločenstvo žien bolo i naďalej požehnaním pre cirkevný zbor tak, ako bolo aj doteraz.

 

AUTOR: Štefan Kiss, zborový farár v Nových Zámkoch