V sobotu 18. apríla 2026 sa uskutočnila v poradí už 5. ekumenická púť. Konala sa v Šamoríne. Podujatie sa začalo v miestnom evanjelickom kostole. Púť otvoril a jej účastníkov privítal kňaz Ľudovít Pokojný, predseda Rady pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy, ktorá podujatie zorganizovala. Následne Prof. ThDr. Juraj Bándy, niekdajší duchovný pastier šamorínskeho ev. zboru, priblížil históriu tohto zboru a jeho tolerančného kostola. Pútavo hovoril o oltárnom obraze znázorňujúcom vzkrieseného Krista a rímskych vojakov vtedajšej najmocnejšej armády sveta. Na ich vyobrazení možno badať rôzne postoje, ktoré ľudia zaujali k skutočnosti Pánovho slávneho vzkriesenia. Dozvedeli sme sa tiež, v ktorej časti šamorínskeho ev. kostola sedával mladý Milan Rastislav Štefánik. Do ev. školy v Šamoríne ho poslal jeho otec Pavel, aby sa Milan naučil po nemecky a maďarsky. Štefánikov otec mal dobrý kontakt so svojím šamorínskym kolegom, ev. farárom, na fare u ktorého mladý Milan Rastislav býval v r. 1889 – 1890. Súčasná farárka šamorínskeho ev. zboru Jana Fӧrdӧs prečítala v slovenčine aj maďarčine biblické slová z úvodu 4. kapitoly Listu Efezským a pomodlila sa s účastníkmi ekumenickej púte za jednotu kresťanov a mier vo svete. Zaznela i Modlitba Pánova v slovenskom aj maďarskom jazyku.
V katolíckom kostole Nanebovzatia Panny Márie miestny kňaz Pavol Myjavec oboznámil prítomných s uvedeným kostolom, s ním spojeným kláštorom rádu paulánov a s kultúrnymi pamiatkami a zaujímavosťami kostola. Napr. stĺpy a niektoré sochy v oltárnej časti chrámu sú v skutočnosti „3D“ priestorovými maľbami. V odpovedi na otázky vysvetlil dôvody prečo sa v katolíckych kostoloch už nekáže z kazateľnice, tiež prečo je pri liturgickom slávení kňaz obrátený tvárou k ľuďom. Účastníkom púte venoval publikáciu Poklady šamorínskeho kostola Nanebovzatia Panny Márie a pozval ich na malé občerstvenie v sakristii chrámu. Ľudovít Pokojný zdôraznil, že katolícku omšu nemožno chápať ako znovuobetovanie Krista, pridávanie čohosi k Jeho jedinečnej a dokonalej obeti. Eucharistia je sprítomnením Kristovej obete na kríži, nie jej opakovaním či dopĺňaním. Cez bohoslužobné rozpomínanie sa na spásonosné Božie skutky sa tieto mocou Svätého Ducha stávajú reálne prítomné a udalosť Ježišovej smrti a vzkriesenia vstupuje v eucharistii k nám. Večera Pánova je stretnutím so živým Kristom.
Treťou zastávkou púte bol Pamätník obetiam holokaustu s menami bývalých židovských obyvateľov Šamorína, ktorí boli v roku 1944 z mesta deportovaní. Pamätník bol v r. 2022 inštalovaný na Hlavnej ulici v Šamoríne. Pri ňom manželia Ivana a Juraj Šušaníkovci prečítali svedectvá z knihy Livie Bitton Jackson „Žila som tisíc rokov“. Cez príbeh 13-ročnej Elli Friedmannovej je v knihe vyrozprávaná perzekúcia niekoľkých stoviek členov šamorínskej židovskej komunity. Väčšina z nich našla smrť v koncentračnom tábore Osvienčim. Z vyše troch stoviek transportovaných Židov sa po 2. svetovej vojne vrátilo späť do Šamorína asi tridsať. Historik Ján Hevera v príhovore priblížil život židovskej komunity v Šamoríne. Pripomenul niektoré významné osobnosti šamorínskej židovskej náboženskej obce, smutný fakt neprijatia navrátivších po 2. svetovej vojne a ich rozhodnutie vysťahovať sa v r. 1949 do novovzniknutého štátu Izrael. Účastníci 5. ekumenickej púte vzdali úctu obetiam holokaustu položením kamienkov, venca a kvetov k pamätníku. Ľudovít Pokojný na záver pripomenul, že úlohou cirkvi je zachovávať pamäť a odovzdávať Božie hodnoty ďalším generáciám.
Úprimná vďaka za podujatie všetkým, ktorí sa na jeho príprave podieľali.
AUTOR: Martin Šefranko
by