Posledná rozlúčka s hercom Ivanom Giačom sa konala v Príbovciach

Žalm 62,2 2 „Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása“.

 

V pondelok 5. januára 2026 sa v evanjelickom kostole v Príbovciach uskutočnila posledná rozlúčka s významným slovenským divadelným, televíznym ako aj dabingovým hercom, recitátorom, režisérom a bývalým riaditeľom Slovenského komorného divadla v Martine, Ivanom Giačom, ktorý zomrel 1. januára 2026 vo veku nedožitých 83 rokov.

Ivan Giač sa narodil 28. februára 1943 v Turčianskej obci Trebostovo. Svoju hereckú kariéru začal v 70. rokoch minulého storočia a postupne sa zaradil medzi výrazné osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie. V rokoch 2001 až 2003 pôsobil aj ako riaditeľ Slovenského komorného divadla v Martine.

Počas svojej profesionálnej dráhy účinkoval v desiatkach filmových, televíznych a seriálových projektov. Diváci ho poznajú z filmov Krutá ľúbosť; Živá voda; Južná pošta; Skleníková Venuša či Cena odvahy. Objavil sa aj v televíznych filmoch Kto ste, Jozef Gabčík?; Gendúrovci alebo Dies irae a v seriáloch Chlap v dome; Vivat Beňovský; Naši synovia či V tieni vlkov.

Významnú časť jeho umeleckej práce tvorilo divadlo. Na javisku stvárnil množstvo postáv v inscenáciách Bláznové zápisky; Skon Paľa Ročku; Ej, Ďurko, Ďurko; Medzivojnový muž či Aristokrati. Kolegovia si ho vážili pre jeho dôslednú prácu s textom a kultivovaný prejav.

V roku 1989 bol popredným predstaviteľom martinskej VPN (Verejnosť proti násiliu) a známym protagonistom vtedajších revolučných dní v Turci. Počas jeho pôsobenia vo funkcii riaditeľa navrhol zmenu názvu divadla z Divadla Slovenského národného povstania (SNP) na Slovenské komorné divadlo. Ide o pôvodný názov, ktorý dostalo martinské divadlo pri svojom otvorení v roku 1944 a používali ho do roku 1951. V rovnakom období prebehla rekonštrukcia historickej budovy Národného domu, vrátane obnovy fasády, výmeny okien a modernizácie zadného traktu javiska.

Ivan Giač bol dlhoročným členom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Príbovciach a zároveň priateľom a kamarátom mnohých členov zboru. Aktívne sa zapájal do duchovného a kultúrneho života cirkevného spoločenstva, kde pôsobil najmä ako recitátor a účastník kultúrnych podujatí.

 

Smútočný obrad sa konal podľa poriadku Evanjelickej cirkvi a.v. v evanjelickom kostole v Príbovciach. Kázňové slovo predniesol zborový farár Marek Szabó. Poslednej rozlúčky sa zúčastnili aj farár a konsenior Turčianskeho seniorátu Tomáš German (CZ Blatnica) farári Zuzana Szabóová (CZ Príbovce) a Belo Húska z (CZ Necpaly). Životopis zosnulého prečítala Zuzana Szabóová, profesný životopis a rozlúčku za divadelných kolegov predniesol herec, režisér a bývalý riaditeľ Slovenského komorného divadla v Martine Viliam Hriadeľ.

Súčasťou smútočného obradu boli aj umelecké vystúpenia – prednes divadelného kolegu Michala Gazdíka, spev Silvie Švábikovej, harfová hra Lucie Dobošovej a organový sprievod Stely Szabóovej, ktorí v rámci cirkevného zboru dlhodobo pripravovali spoločné vystúpenia a úzko spolupracovali.

Pohrebu sa zúčastnila rodina zosnulého, členovia evanjelického cirkevného zboru, divadelní kolegovia, ako aj verejnosť z Príboviec a okolia.

Ivan Giač zanechal po sebe manželku, blízku aj širšiu rodinu, priateľov, kolegov a široké publikum divákov. Na slovenskej kultúrnej scéne i v miestnom spoločenstve zanechal výraznú a trvalú stopu.

Česť jeho pamiatke.

 

AUTOR: Ľubomír Žila