Je Mu ľúto dopustiť nešťastie
„Kto vie? Azda sa Boh znova zľutuje, odvráti sa od svojho blčiaceho hnevu a nezahynieme. Keď Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty, bolo Mu ľúto dopustiť nešťastie, ktorým im pohrozil, a nedopustil ho.“ Jonáš 3: 9 – 10
„Ó, Hospodine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel skôr ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že Ty si Boh milostivý a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote; Ty oľutúvaš nešťastie. A teraz, Hospodine, vezmi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť, ako žiť.“ Jonáš 4: 2 – 3
Zvláštny týpek, ten Jonáš. Chcel újsť do Taršíša preto, lebo vedel, že Boh je milostivý a zhovievavý a nakoniec aj tak nepotrestá mesto?? Zdalo sa mu zbytočná robota tam chodiť, alebo sa vopred bál, že to bude trapas, keď Boh nakoniec omilostí Ninivčanov?! Čo prosím? To znie akoby viac záležalo na tom, čo si o ňom ľudia pomyslia, ako na záchrane ľudí… A potom čaká, čo sa bude diať a keď sa Boh zmiluje, chce zomrieť.
Nuž, ale ruku na srdce, koľko krát ti viac záležalo na povesti, koľkokrát si sa bál, že sa strápniš, keď povieš niečo, o čom si vo svojom vnútri cítil, že je treba povedať medzi tvojimi kamarátmi. A koľkokrát si si o nejakej službe povedal: „Je to zbytočná robota! To nemá zmysel!“ A keď sa udialo niečo zlé v živote človeka, ktorý žije bez Pána Boha, nikdy ti ani nenapadlo, že si to koniec koncov zaslúžil? Ak veríš, že Boh je milostivý a láskavý, nech aj tvoja zvesť a správanie voči ľuďom svedčia o tom, že veríš v milostivého Boha.
Vo svedectve Ninivčanov je prekvapivé slovko „znova“. „Kto vie? Azda sa Boh znova zľutuje, odvráti sa od blčiaceho hnevu a nezahynieme.“ Vyzerá to tak, že Ninivčania nerobili pokánie prvý krát. Vyzerá to tak, že opakovane zlyhávali a robili pokánie…. Keby Boh odpustil iba raz takému hriešnemu mestu, to by sme ešte zvládli, však? Ale zdá sa, že Boh odpúšťal opakovane. Lebo je ľútostivý a milosrdný.
Možno by si sa v niektorej oblasti života vedel stotožniť s týmto vyznaním. „Azda sa znova zľutuje.“ A možno si naopak hovoríš: „Toto mi už Hospodin nemôže odpustiť.“ Lebo prichádzaš pred Neho často s tými istými zlyhaniami. Znova a znova padáš a potom prosíš o odpustenie. A Boh odpúšťa, lebo ťa miluje. Je ľútostivým Bohom, ktorému záleží na tom ako žiješ. On nie je ako Jonáš. Nebál sa strápnenia ani výsmechu. Nebojí sa ísť do temných zákutí tvojho života a zmeniť ich na miesto plné Pravdy. Nebál sa položiť svoj život, aby nám mohlo byť odpustené. Úplne všetko.
„Uškľabovali sa aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval; nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený.” Posmievali sa Mu aj vojaci, keď prichádzali a podávali Mu ocot.“ Lukáš 23: 35- 36
„Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ Rímskym 5: 7 – 8
by