Tvoje rozhodnutie
” Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo učinil, uverili v Neho, ale niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil. Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ.“ Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ. To však nepovedal sám od seba, ale – ako veľkňaz toho roku – prorokoval, že Ježiš má umrieť za národ, a nielen za národ, ale aj aby zhromaždil rozptýlené deti Božie. Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú.” Jn 11, 45 – 53
Kaifáš si zrejme ani neuvedomoval rozsah svojich slov, keď hovorí: “Je pre vás užitočnejšie, aby zomrel jeden človek za ľud, akoby zahynul celý národ.” Bolo to vlastne proroctvo o tom, čo sa deje. Raz som videla seriál, v ktorom je Kaifáš vykreslený ako múdry človek, ktorý má zodpovednosť za židovskú komunitu a učenie. Chce zachovať jednotu a pokoj v spoločenstve aj voči spoločnosti… Ale tiež je zodpovedný pred Pilátom a Rímom. A Kaifáš rieši dilemu: “Skutočne, Židia si nemôžu dovoliť rozruch! Skutočne si nemôžu dovoliť nepokoje, ak chcú prežiť… Ak si chceme zachovať komunitu, musíme niečo (niekoho) obetovať. Bude lepšie, aby jeden človek zomrel za národ…“
Kaifáš v podstate koná iba to, čo musí. Ako zodpovedný muž. Desí ma to, priatelia. Môže to totiž znamenať, že vtedy keď konáme “iba to, čo musíme”, keď si myslíme, že nemáme na výber, možno práve vtedy odsudzujeme Krista na smrť.
Každý deň robíme množstvo rozhodnutí. Tie naše dilemy sa odohrávajú v našich hlavách v konkrétnych situáciách nášho života. V tvojom srdci zasadá pomyselná rada a rozhoduje sa čo s Ježišom. A veľakrát reagujeme podobne, ako svedkovia Lazárovho zmŕtvychvstania z príbehu. Sú to konkrétni ľudia, ktorí majú konkrétne motívy a skúsenosti s Ježišom, robili konkrétne rozhodnutie. Jedni videli čo Ježiš urobil a uverili v Neho. Ďalší videli, a odišli to porozprávať farizejom. Boli na tom istom mieste, videli a zažili rovnaké veci, a napriek tomu sa z nich stali bonzáci. V skutočnosti im totiž nejde o to, aby si urobili vlastný názor a rozhodli sa sami za seba. Idú s davom. Neriešia Ježišovu osobu. Neprišli sa presvedčiť a pravdivo sami pred sebou posúdiť. Žijú v stereotype: „Život plynie, nejak bude, ráno vstanem, idem do práce, prežijem, veď všetci tak predsa fungujú… Veď v každej rodine je bolesť, načo sa špárať v rodinných problémoch a riešiť ich… Veď všade sa pije. Všade je nejaká závislosť… Načo si sťažovať život sklamaním zo snahy o lepší život…“
Prof. Halík v jednej svojej knihe hovorí, že neveriaci ľudia, to nie sú ateisti, -ľudia presvedčení o tom, že Boh nie je, ale ľudia, ktorým je to jedno.
Každý deň robíš rozhodnutie. A môžeš mať postoj živej viery, ktorá nehľadí na to, čo je výhodné! Môžeš milovať Krista a žiť pre Neho za každých okolností, lebo vieš, že to teba vlastne zavolal z hrobu! Alebo robíš rozhodnutia, ktoré vedú k odsúdeniu a zabitiu Ježiša v tvojom živote, k zabitiu viery. Buď robíš rozhodnutia, ktoré prinášajú ľuďom Boží život, rozhodnutia, ktoré budujú, ktoré oslavujú Krista a dovoľujú Mu, aby cez nás žil v tomto svete, alebo Ho umlčuješ…
A teraz ti poviem, ako sa rozhodol Ježiš. Dobrovoľne sa rozhodol, že bude trpieť za ľud. Ježiš urobil rozhodnutie poslúchnuť Otca a prišiel na túto zem. Rozhodol sa zomrieť na kríži. Vybral si lásku, aj keď to pre Neho znamenalo stratu vlastného života. Ježiš urobil rozhodnutie smerom k tebe.
…
Zasadla rada. Poradili sa, a rozhodli o smrti Boha. Lebo sa báli. Lebo boli slabí. Lebo len dali na názor iných a sami vlastný názor nemali. Lebo boli veľmi zodpovední a robili iba to, čo sa od nich očakávalo, čo museli. Lebo mysleli do budúcnosti. Lebo nestíhali myslieť. Lebo nemali čas sa zastaviť. Žiarlili. Báli sa, čo bude s cirkvou. Báli sa o svoje teplé miestečka. Báli sa budúcnosti. Báli sa, že stratia priateľov, báli sa výsmechu… A možno sa len nevedeli rozhodnúť.
Skoro ako dnes, však?
“Ale čo zlého urobil tento? Nenašiel som na Ňom vinu, pre ktorú by zasluhoval smrť. Preto Ho potrestám a prepustím. Ale oni dorážali na neho veľkým krikom a žiadali, aby Ho dal ukrižovať. A ich krik zvíťazil: Pilát sa rozhodol splniť ich žiadosť.” Lukáš 22, 23 – 24
by