Pôst 2025 *31 (Anna Činčuráková)

Nádej, ktorá zomrela
„Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou.” Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač! Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň! I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke. Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.“ Lukáš 7, 12-16
„Jediný syn matky, a tá bola vdova“. V tej jednej vete sa ukrýva bolestivá tragédia, ktorá nespočíva iba v tom, že ten mladý muž mal ešte život pred sebou… S ním totiž zomrela nádej pre jednu ženu. Bol jediný, kto sa mohol postarať o svoju mamu, ktorá bola vdova. Keďže v tej dobe boli ženy v každej oblasti úplne závislé na mužoch a neexistoval žiaden sociálny systém, ktorý by tú ženu podporil, s najväčšou pravdepodobnosťou by táto vdova bola odkázaná na žobranie… Jediný syn, ktorý sa o ňu mohol postarať, bol mŕtvy. Z mestečka Naim na márach vynášali nádej jednej ženy.
Mal si už niekedy pocit, že sa musíš navždy rozlúčiť s niečim, s čím, co čoho si vložil svoju nádej? Možno vzťah, od ktorého si si sľubovala krásnu budúcnosť, a potom prišlo sklamanie. Možno ďalšie vyrozumenie o neprijatí na vytúženú VŠ, alebo do zamestnania. Zdravotná dokumentácia o tvojom zdraví, alebo o vážnom stave niekoho veľmi blízkeho, ktoré ničia sen o tom, že spolu uvidíte celý svet… Testy z genetiky, ktoré odhalili vážny problém a spolu s detskou postieľkou vynášajú nádej, že niekedy budeš kočíkovať bábätko… Rozvodové papiere ležiace v kuchyni na stole, ktoré ani nevládzeš podpísať, lebo neveríš, že sa to stalo… Trosky minulého života, do ktorého si toľko investoval…
A možno si svoju nádej krásnej budúcnosti vložil do nesprávnych vecí. Možno si sa spoľahol na to, že finančne zabezpečíš svoju rodinu, no napriek všetkej snahe to nie je dosť… a tvoju nádej šťastnej rodiny vynášajú neustále hádky o tom, že si málo doma … na márach.
Ježiš prichádza a hovorí: „Neplač!“ Lebo je Mu ľúto, keď ťa vidí zlomenú a zranenú bez chuti žiť. Bez radosti a nadšenia pre nové veci. Lebo Mu je ľúto, keď vidí ako sa trápiš kvôli tomu, že si sa upol na nesprávne veci. Je Mu ľúto, keď ťa vidí ako žiješ zo dňa na deň, akoby si ani nežil.
Ježiš zastavuje túto trúchlivú procesiu nad krivdami, ktoré sa ti v živote stali, ktorá sa roztiahla v tvojom živote. Zastavuje trúchlenie nad krásnou minulosťou, do ktorej by si sa chcela vrátiť, a tiež úzkostlivé spomínanie na to čo bolo, kvôli ktorému sa nevieš pohnúť z miesta. Zastavuje pohrebný sprievod v tvojom srdci, a dotýka sa tvojich már!
Milovaný/á, Ježiš je tvoja nádej! Všetky tie veci, do ktorých si vložil svoju budúcnosť, všetko to, od čoho si si myslel, že závisí tvoja spokojnosť, tvoje šťastie, tvoj pokoj zomrie v najbližšej nepríjemnej situácii, ak si z toho vynechal Ježiša. Ak nie je Ježiš tvojou nádejou, vynesieš to zo svojho života na márach starostí a bolesti. Ježiš je tu. On je tvoja nádej. Prišiel, aby vrátil do života všetko to mŕtve, čo v tebe ostalo po sklamaniach a zlyhaniach. Radosť z každého dňa, pokoj, keď sa dejú ťažké veci. Istotu, že Boh je blízko a postará sa. Dôveru ľuďom, ktorí ťa majú radi a ktorých ti posiela do cesty. Prišiel, aby sa dotkol toho, čo je v tebe mŕtve, čo si pochovala na dno svojho srdca, aby to nik nevidel… a dať tomu zmysel. Prišiel, aby vzkriesil k životu ten plnohodnotný radostný život, po ktorom v skutočnosti túžiš. Prišiel ťa zdvihnúť z tvojich már. Tak vstávaj! Nádej tu je! Je ňou Pán Ježiš, ktorý sám zomrel a vstal z mŕtvych, aby si nemusel žiť ako človek bez nádeje.
„Takto vraví Hospodin, Pán, týmto kostiam: Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete.“ Ezechiel 37, 5
„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach…“ 1. Petrov 1, 3-4