Smutné duše, nie ste sami!
“Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto zvané Getsemani a povedal učeníkom: „Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Veľmi smutná je moja duša, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Povedal teda Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu so mnou bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Matúš 26, 36-45
Nepoznám stať v Biblii, v ktorej by Boží syn bol opísaný tak zraniteľne ľudsky, ako práve v tej, keď odchádza na obľúbené miesto do Getsemani, aby vybojoval ťažký zápas, ktorý sa odohráva v jeho duši. Žiaden hrdina, ktorý by sa tváril, že je všetko v poriadku, že sa nič nedeje… Smrteľník, ktorý sa trápi. Všimol si si? Hovorí učeníkom: „Veľmi smutná je moja duša, až na na smrť.“ Ježiš, Boží syn prežíva stav úzkosti. Je vo veľmi depresívnom stave. Desí sa smrti. Prosí svojich priateľov, aby zostali s Ním, pretože sa cíti v tom, čo má prísť tak strašne sám… Úpenlivo prosí Otca, aby nemusel trpieť. Tak veľa emócii v jednom ľudskom srdci!
A vieš čo? Som strašne vďačná za túto stať! Lebo to znamená, že keď ma znova obklopí temnota, keď budem prežívať niečo, čomu ani sama nebudem rozumieť a budem mať pocit, že si ani neviem nájsť miesto, kde by som bola pochopená a mohla sa vyžalovať, že v tom nie som sama! Nie si v tom sám! Možno máš hrozný strach z niečoho, čo sa práve v tvojom živote deje. Možno si frustrovaný zo vzťahov, v ktorých nenachádzaš vypočutie a pochopenie. Možno postrádaš zmysluplnosť práce, ktorú robíš, alebo v každodennosti dní, ktoré sú rovnako ťažké týždeň čo týždeň a strašne ťa to frustruje…. Možno ti záleží na ľuďoch, ktorých bremená nesieš, a možno sa dívaš zoči voči smrti v inej podobe… Chcem ti povedať: Boh ti veľmi dobre rozumie, lebo sám išiel touto cestou. Žialil nad našou stratenosťou. Prežíval samotu a nepochopenie. Keď bol v tele na zemi, bál sa smrti. A stále túži po tvojej záchrane.
Napriek všetkému si ale vybral poslušnosť Otcovi. Povedal: „Nech sa stane tvoja vôľa“, pretože si vybral teba. Bez ohľadu na ťažobu, ktorú mal v duši, vybral si večnosť v Božej blízkosti pre teba. Boží syn prežíva samotu, aby sa už nik nemusel cítiť sám, lebo od chvíle zmŕtvychvstania, je už Boh stále s nami. Prežíva úzkosť z prichádzajúcej smrti, aby už nik nemusel prežívať úzkosť z odmietnutia Bohom a z večnej smrti. Je frustrovaný a predesený tým, čo má prísť, aby už nikto nemusel prežívať nezmyselnú frustrujúcu ničotnosť života… – Ten pocit, že si len prach a do prachu sa vrátiš. Nezabudni na to, keď ti bude ťažko.
Dnes možno stretneš niekoho, kto sa bude mať horšie ako ty, a požiada ťa, aby si s ním ostal bdieť. Zastav sa. Neodchádzaj príliš rýchlo. Nespi! Potrebujú ťa.
„Neboj sa, lebo ja som s tebou, nepozeraj ustrašene vôkol seba, lebo ja som Boh tvoj! Posilním ťa a pomôžem ti, i podopriem ťa svojou spásonosnou pravicou.“ Izaiáš 41, 10
„Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo cítim úzkosť, zármutkom chradne mi oko i duša i telo. Život mi žiaľom hynie, a moje roky vzdychaním. Podlomila sa moja sila vlastnou vinou a kosti sa mi rozpadli.“ Žalm 31, 10-11
„Ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta.“ Matúš 28, 20