Privalené kamene
“Jozef vzal teda telo, zavinul ho do čistého plátna, položil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly, privalil veľký kameň k otvoru a odišiel…. Na druhý deň, ktorý bol po prípravnom dni (na sviatky), zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi hovoriac: Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli [v noci Jeho] učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. Odpovedal im Pilát: Máte stráž, choďte a strážte, ako viete! A šli, zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.” Matúš 27, 59 – 66
Priatelia, pôstne obdobie vrcholí tým, ako mŕtve Ježišovo telo pochovali do hrobu Jozefa z Arimatie a privalili naň obrovský kameň. Je to smutný príbeh, ktorým sa ale evanjelium nekončí! A takto sa nesmie skončiť ani ten tvoj príbeh! Boh nechce, aby bol hrob tvoja posledná stanica! Boh nechce, aby keď stojíme pri hroboch, do ktorých pochovávame naše nádeje, aby sme si povedali: „Nič sa nedá robiť! Všetko je stratené!“ Všade navôkol vidíme vyhĺbené hroby, do ktorých pochovávame porozumenie, láskavosť, trpezlivosť a úctu voči inému človeku. Mnohým ľuďom leží na duši obrovský kameň, kvôli ktorému sa nevedia tešiť zo života.
Nuž, a mnohí sme takto pochovali Ježiša. Najprv sme ho vyhodili na smetisko nepotrebných nádejí, potom sme Ho pochovali do zhonu našej uponáhľanej povrchnosti, do denného stereotypu, do našich múdrych právd a istôt materiálneho života. Privalili sme naň veľký kameň našich strachov, starostí a bolestí života, s ktorými sa denne vysporadúvame, lebo nechceme, aby Ježiš hovoril do našich životov. Nechceme, aby nás vyrušoval v našej každodennosti, aby nás usvedčoval z toho ako nesväto žijeme. Pochovali sme Ježiša v našej spoločnosti a na školách, pretože sme Ho chceli umlčať. A keď sa dejú ťažké veci, čudujeme sa, kde je Boh. Mnohí sú zahorknutí Jeho “ničnerobením”. Niektorí Ho berú na zodpovednosť a niektorým začal konečne chýbať… Tie ťažké kamene sú nemým výkrikom našej bolesti. Ťažobou, ktorú nevládzeme uniesť, ani ju odpratať, aby sme si sami urobili poriadok v spôsobe života, ktorý vedieme, aj v našich dušiach.
Priatelia, Boh ale vo Veľkonočné ráno otvára hrob, keď to nik nevidí, a keď ženy idú pomazať Ježišovo telo, kameň je už odvalený! Boh sa s ním vysporiadal. Ženy vojdú do hrobu a anjel im povie: “Vstal, niet ho tu!” Milí moji, presne tak, ako Boh odstránil ten kameň od hrobu, chce odstrániť tie kamene, ktoré pochovali Ježiša v našich životoch! Môže odvaliť akýkoľvek kameň, ktorý ti leži na duši. Chce ich dať preč z našich sŕdc, pretože túži po tom, aby živý Ježiš vykročil z tých hrobov, ktoré sme mu urobili našou ľahostajnosťou a nepokorou, do tohto sveta, ktorý Ho tak veľmi potrebuje! Presne tak, ako Boh svojou mocou otvoril Ježišov hrob, chce otvoriť tie naše hroby, aby ich prevetral. Aby do nich vpustil čerstvý závan nového života. Aby si sa konečne slobodne nadýchol a radoval sa.
Nezáleží na tom, aký je veľký ten tvoj kameň pochybností a strachu, ktorý bráni Ježišovi vyjsť von! On je Bohom nádeje, a chce, aby aj v tvojom živote Pán Ježiš vstal z mŕtvych! Nech Kristus opäť vstane v tvojom srdci, aby ožilo to, čo je mŕtve! Nech Kristus vstane, aby Boží život z teba prenikal k ľuďom, ktorí to potrebujú, aby Jeho láska a pokoj na ktoré čakáme, sa rozprestreli uprostred beznádeje, ktorou svet sám seba týra. Aby do tvojho tmavého hrobu preniklo svetlo Jeho pravdy, ktoré ti ukáže smer a dá istotu o Jeho dobrote! Dá pokoj v ťažkých dňoch. Uistí o Božej prítomnosti, keď to sám nebudeš zvládať.
To ti žehnám k Veľkej noci 2025!
Anna
„Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavých vecí, aby šli a pomazali Ho. A v prvý deň po sobote, keď slnko vyšlo, prišli k hrobu a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu? “Ale keď pozreli, videli kameň odvalený; a bol veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, uzreli mládenca oblečeného do bieleho rúcha sedieť na pravej strane, a preľakli sa. On im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili.” Marek 16, 1 – 6
by