Dlhé rúcho s rukávmi
„Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi. Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním.“ 1.Mojžišova 37, 3 – 4
Vôbec sa nečudujem Jozefovým bratom. Každý by chcel také dlhé rúcho s rukávmi, aké nosili len dôležití ľudia. Chceli by sme ho, aby sme sa aspoň na malú chvíľu cítili vzácni a dôležití. Kým sme boli malí, veľmi sme chceli, aby nám ho darovali tí naši otcovia. Túžili sme po tom, aby nám dali najavo, že nás bezpodmienečne ľúbia, že sme pre nich jedineční. A keď si ho z nejakého dôvodu nedostal, (možno preto, že ani tvoj otec ho nedostal od svojho) kupuješ si ho za vlastné. A stojí Ťa veľa úsilia, času a energie, aby si ho mal, a nevidíš koľko bolesti ti to prináša do života.
Priatelia moji, nevidíte to? Trháme sa oň medzi svojimi bratmi a sestrami. Predbiehame sa, kto je dôležitejší, silnejší, schopnejší, múdrejší, kto si získa dôležité miesto v rodine, v práci, miesto na slnku, kto bude prvý…
Dlhé rúcho s rukávmi, do ktorého by si sa zahalil a na chvíľu by si nemusel riešiť kto v skutočnosti si. Nemusel by si sa trápiť, že si len obyčajný. Nemusel by si skrývať, že si človek, ktorý zlyháva ako všetci ostatní. Dlhé rúcho,… v ktorom by si zahalila svoju nahotu, – všetky tie charakterové črty, za ktoré sa hanbíš. V ňom by si sa schúlil a schoval svoje bolesti… V ňom by tvoja hodnota stúpla a nemusel by si ju nikomu dokazovať.
Milovaný, tvoj Otec v nebi však také rúcho pre teba pripravené má! Kedykoľvek si ho môžeš obliecť. Je tvoje! Dlhé rúcho s rukávmi pre výnimočného syna, dlhé rúcho pre milovanú dcéru. Také, ktoré dokazuje neopísateľnú otcovu náklonnosť voči tebe. Také, ktoré hovorí: „Si vzácny/a! V tebe sa mi zaľúbilo – mám z teba radosť! Bez ohľadu na to, čo sa v živote stane, si môj!“ Môj! Môj! Moja krv!“ Možno stále riešiš nejaké krivdy a závistlivo pozeráš na niekoho, o kom si myslíš, že dostal viac… Nemusíš to robiť! Prehliadaš, koľko veľa Ti dal Otec. Zaodel Ťa rúchom spásy. Boží syn Ježiš vyzliekol svoje vlastné rúcho a opásal sa zásterou, aby Ti slúžil. Urobil to, aby si si to Jeho rúcho mohol/mohla obliecť ty.
„Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa.“ Ján 13, 3
“Zaodel som ťa pestrofarebným rúchom, obul som ťa obuvou z jazvečej kože, zavinul som ťa do jemného ľanu a zahalil hodvábom.” Ezechiel 16, 10
“Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha, čo si pripevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pripína svoj klenot.” Izaiáš 61, 10
by