Vzácni priatelia, bratia a sestry
Opäť po roku vstupujeme do obdobia pôstu. Môžeme tento vzácny čas zastavenia nechať tak a nič neriešiť, veď sa opakuje každý rok, alebo sa môžeme rozhodnúť práve tento čas 40 dní do Veľkej noci využiť na to, aby sme si obnovili náš vzťah s Pánom Ježišom, prehĺbili ho a spoznali seba a hlavne drahého Spasiteľa viac a osobnejšie, aby sme zažili zjavnú Božiu prítomnosť a plnosť Ducha Svätého. /veď nik z nás nevie, kedy bude Svätým Bohom z tejto zeme odvolaný/
To sa ale nedá bez toho, že by sme priniesli obeť, zaplatili cenu času, hľadania, ticha aj odriekania. Pozývam vás z celého srdca na túto 40. dňovú cestu spolu s listom Rímskym, ktorý si budeme čítať a premýšľať nad ním.
Joel 2,12-17
„Bez pokánia to nepôjde“
Aký pocit v nás toto slovo vyvoláva? Rozumieme mu vôbec? Profánny, bezbožný svet toto slovo nepoužíva, alebo ak aj, tak v posmešnom, dehonestujúcom význame. Čo pre nás pokánie znamená? Nezabúdajme, že prvé slová, ktoré povedal Pán Ježiš, keď začal účinkovať boli: „Odvtedy začal Ježiš kázať a hovoriť: Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“Mat.4,17
Ako je to s tebou a s usvedčením z hriechu? Prišli sme do bodu, keď sme si v hĺbke srdca uvedomili, že sme stratení, že bez Pána Ježiša, bez Jeho milosti zomrieme, budeme naveky zatratení? Že sme kričali ako ten publikán: „Pane, buď milostivý mne, hriešnemu.“Lk.18,9-14 Alebo to berieme ako samozrejmosť a automaticky, že keď sa pomodlíme, tak nám predsa „dobrý Pán Boh“ musí odpustiť. A srdce je pri tom ako kus ľadu.
Naozaj vieme, že bez Boha sme naveky stratení? Že si so svojim životom neporadíme? Že naše zmýšľanie je bez neho celé a ustavične zlé? Sú to veľmi vážne veci, lebo aj k lekárovi ideme, len keď sme naozaj chorí. A niektorí ani vtedy nie, lebo sa boja a v tom najhoršom prípade už potom počujú: „mali ste prísť skôr, tu sa už nedá žiaľ nič robiť.“ Pán Ježiš povedal veľmi jasne: „Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“Mat.9,12-13
V tomto pôstnom čase sám vnímam, že potrebujem hlbšie a osobnejšie porozumieť, čo to je pokánie a potrebujem dovoliť, aby mnou Božie slovo poriadne zatriaslo, aby som porozumel bázni pred Bohom a aby zlomil moju pýchu a sebastrednosť a urobil sa svojim hodným nástrojom.
Práve v tejto šialenej dobe, keď sa zem len pár sto kilometrov od nás trasie pod výbuchmi bômb a rakiet a ľudia sa desia o svoje životy im cirkev potrebuje priniesť posolstvo večného života – evanjelium ale v skutočnej Božej moci, nie len v pár kázaniach bez akejkoľvek zmeny. A to všetko začína jedine a len pokáním. Toto je Božia cesta pre našu cirkev, pre naše životy.
Pozývam vás, drahé sestry a bratia na túto cestu zmeny. Nebude jednoduchá, bude si vyžadovať obete a presmerovanie pohľadu, ale verím, že ovocie bude stáť za to. Využime čas, lebo dni sú zlé.
S úctou a modlitbou za nás, Stanislav Kocka
by