Predbehli svoju dobu… Tento názov dostala kniha Vlasty Okoličányovej. Čerstvo vydaná 352-stranová publikácia (vyd. JADRO.SK s.r.o. Kežmarok, 2025) bola verejne predstavená 27. apríla 2025 na oboch dopoludňajších Službách Božích (8.30 a 10.00 h) v Novom evanjelickom kostole na Legionárskej ulici v Bratislave.
Autorka vo svojom príhovore vyjadrila vďaku za ev. farára Pavla Proksu, ktorý jej v jej rodnom cirkevnom zbore v Holíči vštepil semienko viery. Pekné spomienky ju viažu aj stretnutia ev. mládeže na Legionárskej, ktoré navštevovala počas svojho štúdia na Filozofickej fakulte UK (odbor knihoveda a vedecké informácie – nemčina). Neskôr v Bratislave vyše dve desaťročia žila. Pracovala v tunajšej Univerzitnej knižnici.
Na každých z oboch Služieb Božích priblížila tri z celkovo trinástich príbehov výnimočných evanjelických žien, ktoré žili od 18. do polovice 20. storočia.
Na prvých Službách Božích predstavila tri sestry Royové: Máriu, Kristínu a Boženu (vydatú Chorvátovú).
Mária Royová už ako 8 ročné dieťa prečítala celú Bibliu. Stala sa autorkou duchovných piesní. Spolu so sestrou Kristínou vydala v r. 1906 prvý slovenský tlačený spevník protestantských duchovných piesní s názvom Piesne Sionské. Niektoré z nich (Smieť žiť pre Krista, Boh náš je láska od večnosti, Kráľu nebies, kto vypovie) sa dostali do Prídavku piesní k Zpěvníku evangelickému. Piesne Sionské temer o 90 rokov predbehli prvé vydanie Evanjelického spevníka v slovenskom jazyku oficiálne publikovaného Slovenskou ECAV v r. 1992. Prvé vydanie spevníka Piesne Sionské obsahovalo 310 piesní, z nich 112 malo originálne nápevy od Márie. Originálnych Máriiných textov v ňom bolo 117 sa preložených 105.
Kristína Royová a jej staršia sestra Mária si boli veľmi blízke, navzdory povahovej rozdielnosti. Kým Mária bola od detstva zádumčivou knihomoľkou, Kristína „motýľom“, dieťaťom slobody a prírody. Stala sa plodnou autorkou, prekladateľkou náboženskej literatúry a zanietenou diakonisou. So sestrou Máriou založili na Starej Turej sociálno-charitatívne domovy: Útulňa, Nemocnica, Chalúpka a Domov bielych hláv. Do literatúry Kristína vystúpila knižočkou Bez Boha na svete, ktorá je vydávaná podnes. Kristína je autorkou viac ako 70 literárnych diel. Jej knihy boli preložené do 38 jazykov, čo ju zaraďuje k najviac prekladaným slovenským spisovateľkám.
Božena Royová bola diakonisou, neskôr manželkou učiteľa a misionára Jána Chorváta. V rukopise zanechala Rozpomienky a pamäti – dva zväzky biografických spomienok za obdobie r. 1871 – 1960. Božena v nich popisuje širšie rodinné vzťahy. Preložila viaceré spisy svojej sestry Kristíny do nemčiny.
Na druhých Službách Božích oboznámila ich účastníkov autorka knihy Predbehli svoju dobu s Teréziou Schröerovou, Jozefínou Marečkovou a Máriou Rafajovou.
Terézia Schröerová bola manželkou Tobiasa Gottfrieda Schröera, pedagóga na evanjelickom lýceu v Bratislave. Podľa Ľudovíta Štúra patril prof. T. G. Schröer k najagilnejším zástancom Ľ. Štúra na ev. lýceu v čase, keď Štúra obvinili z panslavizmu. Terézia sa stala spisovateľkou takmer proti svojej vôli. Jedenásť rokov korešpondovala s básnikom Karlom von Holteim. Časť tejto korešpondencie bola vydaná. Písala pod pseudonymami Frau Therese, alebo Therese Oeser. Jej diela obsahujú hodnotné pedagogické myšlienky a jej knihy sa používali ako učebnice vo walfdorských školách. Vďaka tomu zostala Terézia Schröerová ako spisovateľka známou v pedagogickej a čitateľskej pamäti v krajinách nemeckej jazykovej oblasti až podnes, hoci obyvateľom jej rodného Prešporku (Bratislavy) sú jej diela v súčasnosti úplne neznáme. Do slovenčiny dosiaľ nebola preložená žiadna časť jej pedagogických prác.
Jozefína Marečková bola žurnalistkou, redaktorkou, vydavateľkou, kolpoltérkou a spisovateľkou. Jej knihy vychádzali v 10 jazykoch. Viaceré z nich dosiahli počas jej života náklad 100 000 či viac výtlačkov. Budovala ekumenické vzťahy. Čítala a písala v 10 jazykoch. Preštudovala si aj rímske právo a stala sa propagátorkou esperanta. Korešpondovala v ňom s mnohými európskymi osobnosťami. Priatelia jej dali prezývku Puella Classica – Klasické dievča. Pôsobila vo Viedni, Budapešti, Paríži, Prahe a Bratislave.
Mária Rafajová bola vedúcou diakonís, sociálnej a charitatívnej práce na Starej Turej, autorkou duchovnej poézie, spisovateľkou. Bola spolupracovníčkou Kristíny Royovej a po jej smrti podľa jej priania aj nástupkyňou pri riadení náboženských, literárnych, charitatívnych a sociálnych činností. Redigovala časopis Večernica. S rizikom ohrozenia vlastného života pomáhala počas 2. svetovej vojny bojovníkom proti fašizmu. Za záchranu 10 židovských detí jej bola po smrti udelená medaila „Spravodlivý medzi národmi“. M. Rafajová je považovaná za najvýznamnejšiu českú protestantskú poetku a zároveň najbiblickejšiu českú poetku. Popredné miesto jej patrí i medzi slovenskými autorkami a prekladateľkami duchovnej poézie. Viaceré jej poetické texty boli zhudobnené. V predstavenej publikácii Vlasty Okoličányovej možno nájsť aj výber ukážok zo zbierok českej a slovenskej poetickej tvorby Márie Rafajovej, ktorá svojím dielom obdarovala niekoľko kresťanských cirkví.
Aj kniha Predbehli svoju dobu je darom pre cirkev, no aj pre širšiu čitateľskú verejnosť. Prináša totiž mnohé cenné impulzy o ženách inšpiratívnych, nositeľkách svetla, nevšedných hrdinkách, charakterných osobnostiach. V cudzine sa im dostalo viacero ocenení, no na Slovensku nejedna z nich zostala zabudnutou.
Kiež si kniha Vlasty Okoličányovej, ktorá je výsledkom 7 ročného výskumu autorky, prebádania 350 historických prameňov, nájde cestu k čo najväčšiemu počtu čitateľov rôznych generácií, do cirkevných i ďalších škôl, nielen oživí historickú pamäť a prehĺbi poznanie, ale aj podnieti k pozitívnym vnútorným postojom a životu.
Martin Šefranko
FOTO: Katarína Minaričová
by