V piatok 22. mája 2026 sa v Evanjelickom kostole v Príbovciach uskutočnil už 18. ročník kultúrno-ekumenického stretnutia Príbovská jar. Podujatie pripravilo Občianske združenie Nádej človeka v Príbovciach v spolupráci s Evanjelickým cirkevným zborom a. v. Príbovce, Rímskokatolíckou cirkvou – farnosťou Valča a Obcou Príbovce. Tento ročník bol venovaný významnému jubileu – 100. výročiu príbovských evanjelických zvonov z roku 1926.
Slávnostný program otvorila organová skladba „Preludium – C dur“ v podaní Martina Misára, po ktorej prítomných privítala farárka Zuzana Szabóová.
Atmosféru podujatia dotvárali vystúpenia spevokolu Príbovčan s piesňami „Zvony“, „Za horami“ a „Slovensko moje, otčina moja“, sprievodné slová Boženy Bízikovej a Janky Bellovej, príhovor rímskokatolíckeho farára Štefana Barilu, ako aj spomienky na históriu zvonov a kostola v podaní Kataríny Konrádovej. Súčasťou programu bola aj povesť o zvonoch „Ivetkine holuby“ v podaní Gabriely Matejčíkovej.
V programe vystúpila aj Sonička Bertová s klavírnou skladbou „Loreen: Tattoo“.
Slovo na záver patrilo starostke obce Príbovce Viktórii Fľakovej, ktorá spolu s Gabrielou Matejčíkovou, predsedníčkou občianskeho združenia Nádej človeka, poďakovala všetkým účinkujúcim a organizátorom podujatia. Účinkujúcich zároveň obdarovali kvetmi.
Na záver podujatia zaznel hlahol kostolných zvonov, ktorý sprevádzal prítomných pri odchode z kostola.
Hlavnou témou večera boli zvony Evanjelického kostola v Príbovciach, ktoré už celé storočie sprevádzajú život obce. Ich hlas sa ozýva pri sviatkoch, bohoslužbách, radostných i smutných udalostiach a stal sa neoddeliteľnou súčasťou života viacerých generácií.
História príbovských zvonov siaha do začiatku 20. storočia. Počas rozsiahlej prestavby kostola bola v roku 1901 postavená 36-metrová kostolná veža, do ktorej boli osadené prvé zvony. Tie však počas prvej svetovej vojny postihlo rekvírovanie na vojenské účely. Najväčší zvon „Martin“ s hmotnosťou 955 kilogramov bol v roku 1916 priamo vo veži rozbitý a odvezený. O rok neskôr bol zrekvírovaný aj posledný zostávajúci zvon.
Nové zvony boli objednané v roku 1926 u zvonolejárskej firmy Buřil a Riss v Kuklenách pri Hradci Králové. Trojica zvonov s hmotnosťou 1 200 kg, 600 kg a 450 kg patrila v tom období medzi najväčšie a najkrajšie zvony v turčianskom senioráte. Posviacka sa konala na Veľkonočný pondelok 5. apríla 1926 za účasti množstva veriacich z Príboviec i širokého okolia.
Počas podujatia zaznelo aj známe latinské motto: „Vivos voco, mortua plango, fulgura frango“ („Živých volám, mŕtvych oplakávam, blesky lámem.“)
Prítomní si spoločne pripomenuli, že zvony nie sú len technickou súčasťou kostola, ale predovšetkým symbolom viery, tradície, spolupatričnosti a kontinuity života obce. Ich hlas pretrval celé storočie a dodnes spája generácie obyvateľov Príboviec.
Podujatie sa nieslo v dôstojnej a zároveň srdečnej atmosfére. Organizátori poďakovali všetkým účinkujúcim, návštevníkom i tým, ktorí sa podieľali na príprave podujatia, ktoré bolo pripomenutím bohatého duchovného a kultúrneho dedičstva obce.
AUTOR: Ľubomír Žila
by