Vyšlo nové číslo časopisu Rozmer 1/2024

V týchto dňoch vyšlo nové, pravdepodobne už posledné printové číslo štvrťročníka Rozmer – časopisu pre kresťanskú duchovnú orientáciu, ktorý čitateľom ponúka prehľad o súčasnej náboženskej scéne. Renomovaní domáci a zahraniční autori sa v ňom venujú aktuálnej problematike nových náboženských hnutí a siekt, ako i javom, ktoré s týmto novodobým fenoménom bezprostredne súvisia. Okrem toho sa časopis zaoberá aj religionistickými témami približujúcimi históriu a učenie starovekých kultúr a svetových či predkresťanských náboženstiev. Jeho vydavateľmi sú Ekumenická rada cirkví v SR a občianske združenie Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt.

 

Obsah čísla 1/2024

Cesta života a cesta smrti – biblické slovo (doc. ThDr. Aleš Franc, PhD., ThD.)

AllatRa – popreté náboženstvo – Asi okolo roku 2000 sa v kyjevskej oblasti na Ukrajine začala okolo charizmatického vodcu Igora Michajloviča Danilova formovať nová náboženská skupina, ktorá je v súčasnosti známa aj pod označením Tvorivá spoločnosť. Dnes však toto pôvodne nenápadné spoločenstvo priťahuje pozornosť médií nielen v domovskej krajine, ale aj v zahraničí vrátane Slovenska a Česka. Prečo vzbudzuje AllatRa takýto nebývalý záujem a čím je jej učenie natoľko kontroverzné, že popudila ukrajinské, ale tiež ruské štátne orgány, ktoré ju vyhlásili za nežiaduce náboženstvo? (Mgr. Jakub Ludvík)

Stručný prehľad kresťanského sionizmu – Sionizmus je politická ideológia, ktorá hovorí, že Židia by mali osídliť Palestínu a obnoviť v nej svoju starovekú zvrchovanosť. Kresťanský sionizmus je teologická nadstavba na túto ideológiu, lebo Židom v tomto úsilí priznáva Bohom daný, a teda nespochybniteľný mandát. Súčasný kresťanský sionizmus však nie je monolitické hnutie a jeho vierouka vychádza z viacerých zdrojov. Jeho základy položili prevažne puritánski teológovia už v 16. a 17. storočí. Od filosemitizmu sa odlišuje svojím politickým presahom a od všeobecného sionizmu ako obhajoby židovského štátu je zase odlišný priznaným kresťanským teologickým podtextom. (Michael Buban, MTh., Dis.)

Antisemitizmus z religionistického pohľadu – Názov by mal presnejšie znieť antijudaizmus, a to preto, lebo Semiti nie sú iba Židia, ale aj Arabi a ďalšie národy Blízkeho východu. Avšak pojem antisemitizmus sa stal synonymom pre nenávisť voči židovskému národu, z ktorej je obviňovaná predovšetkým Katolícka cirkev. Ona údajne bola iniciátorkou stredovekých pogromov proti Židom, kde sa vyvražďovali celé getá, ona ich neprávom obviňovala z rituálnych vrážd, ona naliehala na panovníkov, aby ich vyháňali zo svojich území a všemožne ich diskriminovala. Tým vraj vypestovala v kresťanskej Európe šialenú nenávisť k židovskému národu motivovanú najmä nábožensky, čo vytvorilo v 20. storočí podhubie pre nacistické vyvraždenie šiestich miliónov európskych Židov. Takýchto zavádzajúcich a nepravdivých tvrdení sú neustále plné učebnice prakticky vo všetkých európskych štátoch. Aká je však skutočná pravda? (PhDr. Radomír Malý)

„Moje bedrá sú široké“ – Veľkú väčšinu aktivít liečiteľov by sme v typológii náboženských spoločností priradili k typu kult, pretože stúpenci liečiteľov sú zapojení ako klienti, ktorí si spravidla zaplatia za náboženský „produkt“ (nádej na uzdravenie), avšak nemajú potrebu sa ďalej vzdelávať v náuke, zúčastňovať sa na obradoch alebo vytvárať trvalé spoločenstvo. Sú však i výnimky, keď sa okolo liečiteľov niekedy vytvorí hnutie s prívlastkom „náboženské“, praktizujúce rôzne vzťahy a rituály nápadne pripomínajúce náboženskú prax. Príkladom takýchto „liečiteľských cirkví“ je aj Kruh priateľov Bruna Gröninga. Na toto spoločenstvo, relatívne veľké a významné, avšak akademicky doteraz málo spracované, sa zameral tento článok. (doc. PhDr. Zdeněk Vojtíšek, PhD.)

Vissarioniti pod tlakom štátnych orgánov – Na prelome rokov 2002 a 2003 boli v Rozmere publikované články približujúce náuku a prax vtedy pomerne neznámeho nového náboženského hnutia oficiálne nazývaného Cirkev Posledného zákona a známeho aj ako vissarioniti. Od prelomu milénia však akademický aj mediálny záujem o toto spoločenstvo značne vzrástol. Kde hľadať príčiny tohto neobvyklého javu? Ako žijú stúpenci Vissariona alias Sergeja Toropa dnes a aký vplyv na nich zanechalo zatknutie a uväznenie svojho charizmatického vodcu? (Mgr. Jakub Ludvík)

Mysticizmus v západnom ezoterizme (12) – Jednou takmer neodmysliteľnou súčasťou ezoterizmu sa stal súbor tarotových kariet. Karty v predstavách obyčajného človeka slúžia na veštenie, no z kresťanského pohľadu sa táto aktivita považuje za nedovolenú. Tarot mal však pôvodne iné využitie ako veštenie. To je len jedna z možností, ako sa tieto symboly v praxi využívajú, respektíve zneužívajú. Dokonca sa stal inšpiráciou aj pre niektorých spisovateľov, maliarov či hudobníkov a prenikol tiež do kinematografie. Pozornosť mu venovali i rôzni okultisti. Ak sa tarotové karty používajú v spiritualite, vzniká zvláštna forma mysticizmu. (doc. ThDr. PaedDr. Róbert Sarka, PhD.)

Bludné náuky a sekty v stredoveku (12) – V rubrike Míľniky dvoch tisícročí prinášame stručný prehľad kresťanských heréz. V tejto časti predstavujeme učenie a prax sekty katarov a vysvetľujeme, kto a za akých okolností sa mohol v rámci tohto hnutia stať členom malej, avšak vysoko privilegovanej skupiny tzv. dokonalých. (Mgr. Branislav Dado, PhD.)

Okrem uvedených tematických článkov je číslo doplnené spravodajským servisom.

Záujemcovia si môžu objednať dostupnú kolekciu starších čísel časopisu Rozmer z rokov 2008 až 2024 za veľmi zvýhodnenú akciovú cenu 10 €. Momentálne je ich 49, avšak jednotlivé čísla sa postupne dopredávajú, preto treba zareagovať čím skôr. Keďže už neplánujeme vydávať Rozmer v tlačenej forme, predplatné na ďalší rok už vyberať nebudeme. Na našej webstránke už budeme iba bezplatne pridávať jednotlivé tematické príspevky. Doterajšie čísla časopisu si môžete objednať písomne na adrese: Redakcia časopisu Rozmer, Svoradova 3, 831 03 Bratislava; alebo telefonicky na číslach 0944/315 818 a 02/207 22 838; e–mailom na adrese rozmer@sekty.sk; respektíve na webstránke časopisu rozmer.sk.

Informoval: Boris Rakovský