“Jeho zradca dal im znamenie a povedal: Ktorého pobozkám, ten je; toho chyťte! A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Majstre! A pobozkal Ho. Ježiš mu riekol: Priateľ môj, čo si prišiel? Vtedy pristúpili, položili ruky na Ježiša a zlapali Ho.“ Matúš 26:48 – 522
Nikdy som si neuvedomila podlý spôsob Judášovej zrady. Prichádza s vojakmi na miesto, kde Ježiš často chodieval s učeníkmi, miesto, ktoré mal veľmi rád. A pristúpil k Nemu do bezprostrednej blízkosti. Len si predstav ten okamih, keď sa Judášove pery dotýkajú Ježišovho líca… Judášov dych na Ježišovom krku. Tak blízko je… A predsa tak vnútorne ďaleko. Ježiš ho dokonca oslovuje „Priateľ môj, čo si prišiel?“ Ako by ani skutočne nevedel, na čo prišiel a nazýva ho „priateľom“… Judáš používa bozk, – prejav lásky, ako znamenie pre vojakov. Bozkom chce oklamať Ježiša. Prejav lásky, ktorý vydáva Ježiša do rúk nepriateľa.
Ach, moji milí, je to hrozné, ale skutočne, môžeš byť tak blízko, a zároveň tak veľmi vnútorne ďaleko.Aj prejav lásky môže byť zneužitý na podlé klamstvo. Nie každé veľké gesto lásky hovorí o tom, že Ježiša skutočne miluješ. Môžeš chodiť na Jeho obľúbené miesta, poznať Jeho priateľov, jesť s Ním za jedným stolom, kde sa ti dostane prijatie a nazve ťa svojím priateľom… Môžeš hovoriť rečou, akou hovoria Ježišovi učeníci, môžeš sa naučiť modliť… A napriek tomu, môžeš byť ďaleko… Rozhodni sa kde chceš stáť, lebo Boh berie každé tvoje gesto veľmi vážne.
Ježiš zomrel práve preto, aby sme milovali skutočne. Aby sme boli čitateľní v tom ako žijeme, a nemuseli sa pretvarovať. On sám miluje Judáša aj vo chvíli, keď ho zrádza.
Pozri na ten paradox. Pán vesmíru, ktorý svojimi prstami vyformoval každý záhyb ľudskej duše, dovoľuje, aby ho vydali ľuďom, ktorí na ňho „položili ruky“. Ten, ktorý kládol ruky, aby uzdravoval a žehnal, dovoľuje, aby na ňho položili ruky a odviedli na popravisko. Ten, ktorého pery sa kedysi dávno dotkli tvojho nosa, aby ti vdýchol dych života, je zradený bozkom, ktorý mu berie život.
Každá odrecitovaná modlitba bez vnútornej blízkosti, je bozk.
Každý sľub, že zanecháš svoje zlozvyky, ktorý si nemyslel vážne,
každá oslavná pieseň, pri ktorej nie je tvoje srdce
a každé falošné povzbudenie, zatiaľ čo si myslíš niečo iné, je zrádzajúcim bozkom…
Boh prišiel blízko, a ty si Ho zranil svojou povrchnosťou a podlými klamstvami o svojej láske… Tým, že si sa iba tváril, že ho miluješ…
Foto: Erika Solovicová
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá
by