Povzbudenia

Pieseň ES 144   Ó Slnko žitia môjho, čo nikdy nehasne, vzkriesený Kriste Pane, Ty svietiš mi jasne, ukazuješ mi cestu, keď bezradný stojím, zo

„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a

“Potom vidiac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal Ježiš: Žíznim! 29A bola tam nádoba plná octu. Hubku teda, plnú octu, nasadili

“Vzal so sebou Petra a oboch synov Zebedeových, začal sa rmútiť a cítiť úzkosť. I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť.

“Jeho zradca dal im znamenie a povedal: Ktorého pobozkám, ten je; toho chyťte! A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Buď pozdravený, Majstre! A pobozkal

„…lebo aj náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol [za nás] obetovaný. Preto slávme sviatky nie v starom kvase, ani v kvase zlosti a nešľachetnosti, ale ako

“Už ti dcéra umrela, načo ešte obťažuješ Majstra? Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! … Keď

“V chráme našiel ľudí, čo predávali voly, ovce a holuby, i peňazomencov, ktorí tam sedeli. A urobil si bič z povrázkov, vyhnal z chrámu všetkých,