Obsah
Emil Boleslav Lukáč
Emil Boleslav Lukáč bol evanjelický kňaz, učiteľ, prekladateľ a básnik – výrazný predstaviteľ básnického neosymbolizmu. Narodil sa 1. novembra 1900 v Hodruši-Hámroch. Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a tiež teológiu v Lipsku a filozofiu v Paríži. Pôsobil ako generálny tajomník evanjelickej cirkvi na Slovensku pre odbor mládeže a tiež ako učiteľ na viacerých školách. Angažoval sa aj politicky – bol poslancom Národného zhromaždenia v Prahe. Bol zakladateľom Spolku slovenských spisovateľov. Založil časopis Tvorba a pracoval ako redaktor pre viaceré iné časopisy. Prekladal z francúzštiny, nemčiny, angličtiny, maďarčiny, ruštiny aj z orientálnych jazykov. Okrem toho písal vlastnú poéziu. Zomrel 14. septembra 1979 v Bratislave vo veku 78 rokov.
Ján Kalinčiak
Ján Kalinčiak bol slovenský spisovateľ a básnik. Narodil sa 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára Jána Kalinčiaka. Študoval v Necpaloch, Gemeri, Levoči, Bratislave a v nemeckom Halle. Pôsobil ako rechtor na gymnáziu v Modre a potom ako riaditeľ gymnázia v Sliezskom Tešíne. Bol redaktorom mesačníka Orol. Počas svojho pôsobenia v Modre sa stretával s Ľ. Štúrom a prepisoval jeho dielo do češtiny. Písal aj vlastné diela – prevažne prozaické. Jeho najznámejšími dielami sú Povesti Jána Kalinčiaka a Reštavrácia. Zomrel 16. júna 1871 v Martine vo veku 48 rokov.
Ján Kollár
Ján Kollár bol evanjelický kňaz, politik, jazykovedec, básnik a spisovateľ. Narodil sa 29. júla 1793 v Mošovciach. Študoval v Kremnici, Banskej Bystrici, Bratislave a Jene. Pôsobil ako farár v Pešti. Bol popredným predstaviteľom českého i slovenského národného obrodenia, hlásil sa k panslavismu. Propagoval myšlienku slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty, dostal sa preto do rozporu so Štúrom a sám písal po česky. Písal básne i prózu, zbieral piesne. Jeho najznámejšou básňou je Slávy dcera. Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni vo veku 58 rokov.
Jozef Miloslav Hurban
Jozef Miloslav Hurban – evanjelický kňaz, spisovateľ, novinár i politik – sa narodil 19. marca 1817 v Beckove. Bol vedúcou osobnosťou slovenského povstania v roku 1848 a prvým predsedom Slovenskej národnej rady. Narodil sa v rodine evanjelického farára, študoval v Trenčíne, Bratislave a v Nemecku. Pôsobil ako kaplán v Brezovej pod Bradlom a potom ako farár v Hlbokom. Po smrti Karola Kuzmányho bol superintendentom evanjelickej cirkvi. Takmer pol storočia stál na čele slovenského literárneho a spoločenského života. Bojoval proti šovinizmu maďarskej vládnucej triedy a propagoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Spolu so Štúrom a Hodžom sa podieľal na príprave slovenského jazyka. Zomrel 21. februára 1888 v Hlbokom vo veku 70 rokov.
Juraj Turzo
Juraj Turzo – gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska sa narodil 2. septembra 1567 na Lietavskom hrade a zomrel 24. decembra 1616 v Bytči vo veku 48 rokov. Bol bojovník proti Turkom, zúčastnil sa na všetkých protitureckých bitkách, diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Bol radcom cisára Rudolfa II. Neskôr bol kapitánom preddunajského vojska a hlavným veliteľom posádky v Nových Zámkoch. Ako palatín Uhorska zvolal v roku 1610 spolu so svojím dvorným kazateľom Eliášom Lánim synodu do Žiliny, na ktorej bola založená evanjelická cirkev na našom území.
Karol Kuzmány
Karol Kuzmány bol superintendent evanjelickej cirkvi, spisovateľ, novinár a estetik. Narodil sa 16. novembra 1806 v Brezne v rodine evanjelického farára Jána Kuzmányho. Bol priekopníkom slovenskej prekladovej literatúry, spoluzakladateľom a v rokoch 1863 – 1866 podpredsedom Matice slovenskej. Po štúdiách v Nemecku sa stal profesorom kežmarského gymnázia a potom farárom vo Zvolene, Banskej Bystrici a Martine kde pôsobil aj ako superintendent. Vydával časopisy, písal prózu, poéziu, literárnu estetiku aj piesne. Azda najznámejšou je pieseň Kto za pravdu horí. Zomrel 14. augusta 1866 v Štubnianskych Tepliciach vo veku 59 rokov.
Ivan Krasko
Ivan Krasko bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ. Narodil sa 12. júla 1876 v Lukovištiach. Bol chemickým inžinierom a najprv pracoval v chemickej továrni v Slanom, potom v administratívnych službách ako tajomník ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Bol poslancom i senátorom. Pritom bol literárne činný. Vo svojich básňach sa venuje najmä sociálnej nespravodlivosti, pomaďarčovaniu a zotročovaniu slovenského národa. Jeho básne sú poznačené smútkom, sklamaním a skepsou. Stal sa vedúcou osobnosťou básnickej moderny na Slovensku. Jeho najznámejšími dielami sú Pieseň nášho ľudu či Nox et solitudo. Zomrel 3. marca 1958 vo veku 81 rokov v Bratislave.
Ján Smrek
Ján Smrek – slovenský básnik, prozaik, publicista a vydavateľ sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Študoval v modranskom učiteľskom ústave a potom na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Štúdium však nedokončil, pretože ho zaujala práca novinára. Pôsobil ako redaktor Slovenského denníka a potom Národných novín. Založil literárny časopis Elán. Ako básnik sa radí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej poézie 20. storočia. V jeho básňach vyjadruje najmä lásku k človeku a životný optimizmus. Pre kritiku komunistického režimu upadol na istý čas do nemilosti. Zomrel 8. decembra 1982 vo veku 83 rokov V Bratislave.
Janko Kráľ
Janko Kráľ bol slovenský básnik a národný buditeľ. Narodil sa 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Po štúdiách v Levoči a Kežmarku prišiel študovať na evanjelické lýceum do Bratislavy, kde sa ocitol v centre mladých štúrovcov. Istý čas dokonca býval u Ľ. Štúra a bol jedným zo študentov, ktorí odišli z bratislavského lýcea na znak protestu proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie profesora. Patril k najuznávanejším štúrovským básnikom. Putoval po Slovensku i Dolnej zemi. V marci 1848 sa aktívne zapojil do revolúcie a burcoval ľud do povstania proti feudálom. Za túto aktivitu bol po potlačení revolúcie zatknutý a väznený v Šahách. Písal piesne, balady, ale aj básne a cyklické skladby. Jednou z najznámejších jeho básní je Duma dvoch bratov. Zomrel 23. mája 1876 vo veku 54 rokov v Zlatých Moravciach.
Martin Rázus
Martin Rázus – brat Márie Rázusovej Martákovej – bol evanjelický kňaz, básnik, prozaik, dramatik, esejista, publicista, mysliteľ a politik. Narodil sa 18. októbra 1888 v Liptovskom Mikuláši. Vyštudoval evanjelickú teológiu v Bratislave a Edimburghu a pôsobil ako farár v Pribiline, Moravskom Lieskovom a v Brezne. Bol predsedom SNS a ako politik presadzoval autonómiu Slovenska. Ako básnik písal diela s rôznou tematikou od krás prírody cez starosti človeka až po národnooslobodzovací boj. Jeho najznámejšími dielami sú autobiografické romány Maroško a Maroško študuje, v ktorých na základe vlastných spomienok opísal útrapy utláčaného slovenského ľudu. Zomrel 8. augusta 1937 vo veku 48 rokov v Brezne.
Michal Miloslav Hodža
Michal Miloslav Hodža bol slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik a jazykovedec. Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši. Študoval v rakši, Mošovciach, Banskej Bystrici, Rožňave a napokon študoval teológiu v Prešove, Bratislave a Viedni. Pôsobil ako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol predstaviteľom slovenského národného života, spolu so Štúrom a Hurbanom sa podieľal na príprave slovenského jazyka a vydávaní Slovenských novín. Bol prvým predsedom kultúrneho spolku Tatrín. Zomrel 22. marca 1870 v Českom Tešíne vo veku 58 rokov.
Alexander Dubček
Alexander Dubček bol slovenský politik. Narodil sa 27. novembra 1921 v Uhrovci. Bol výraznou osobnosťou Komunistickej Strany Slovenska (KSS), Potom Komunistickej Strany Československa (KSČ) a napokon aj hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Do československých dejín sa zapísal ako čelný predstaviteľ tzv. Pražskej jari, keď v roku 1968 bojoval za nastolenie demokracie v podobe „komunizmu s ľudskou tvárou“. Jeho snahy zmaril vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a on sa stal personou non grata. Svojej rehabilitácie sa dožil až po Nežnej revolúcii v roku 1989, kedy sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia. Zomrel 7. novembra 1992 vo veku 70 rokov v Prahe a to na následky zranení, ktoré utrpel pri autonehode.
Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr bol slovenský národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg. Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci. Pôsobil na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol profesorom na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej. Jeho odvolanie z tejto pozície vyvolalo nesúhlas študentov, pričom 22 z nich na protest z lýcea odišli. Ľ. Štúr spolu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom kodifikoval spisovnú slovenčinu. Začal vydávať Slovenskje národňje novini a záujmy Slovákov hájil aj na pôde Uhorského snemu. Zomrel 12. januára 1856 vo veku 40 rokov v Modre.
Milan Hodža
Milan Hodža – slovenský politik a predseda vlády Československej republiky sa narodil 1. februára 1878 v rodine evanjelického farára v Sučanoch. Študoval právo v Budapešti a Kluži a filozofiu vo Viedni. Bol poslancom Uhorského snemu, poradcom Františka Ferdinanda d´Este. Po vzniku ČSR bol poslancom Národného zhromaždenia aj ministrom na viacerých ministerstvách. V rokoch 1935-1938 bol predsedom vlády ČSR. Odmietal sa orientovať na ruský bolševizmus alebo nemecký socializmus a propagoval vzájomnú spoluprácu krajín strednej Európy. Zomrel 27. júna 1944 v Clearwater (USA – Florida) vo veku 66 rokov.
Milan Rastislav Štefánik
Milan Rastislav Štefánik bol 1. minister vojny Dočasnej vlády česko-slovenskej. Narodil sa 21. júla 188 v Košariskách v rodine evanjelického farára. Žil v Paríži, kde publikoval odborné články z oblasti fyziky a astronómie. V rámci svojej vedeckovýskumnej práce precestoval mnoho krajín. Ako vynálezca je autorom trakov, skladacej fajky či dáždnika. Počas 1. svetovej vojny sa vypracoval z pozície pilota až na generála. Spolu s E. Benešom a T. G Masarikom presadzoval medzi špičkami európskej politiky samostatný spoločný štát Slovákov a Čechov a po jeho založení sa stal 1. ministrom vojny. Tragicky zahynul vo veku 38 rokov dňa 4. mája 1919 v Moste, kam sa zrútilo jeho lietadlo, ktorým sa po dlhom čase vracal na Slovensko.
Samuel Zoch
Samuel Zoch bol evanjelický kňaz, verejný činiteľ a náboženský spisovateľ. Narodil sa 18. decembra 1882 v Cerove. Študoval v Banskej Bystrici, Šoproni a Viedni. Pôsobil ako farár v Cerove, Kysáči a Modre, neskôr sa stal biskupom Západného dištriktu Evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku. V časoch maďarizácie písal národnoobranné články a zastával sa slovenskej mládeže aj slovenských učiteľov. Bol autorom Martinskej deklarácie, členom Slovenskej národnej rady a prvým slovenským županom Bratislavskej župy. Zomrel 4. januára 1928 v Bratislave vo veku 45 rokov.
Štefan Krčméry
Štefan Krčméry bol slovenský básnik, publicista, literárny kritik a prekladateľ. Narodil sa 26. decembra 1892 v Mošovciach. Vyštudoval teológiu v Bratislave, no po krátkom čase zanechal kňazské povolanie a venoval sa kultúrnemu životu. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z roku 1918, redaktorom Národných novín, šéfredaktorom Slovenských pohľadov a tajomníkom obnovenej Matice slovenskej. Písal poéziu i prózu. Jeho najvýznamnejším dielom sú Dejiny slovenskej literatúry. Zomrel 17. februára 1955 v Pezinku vo veku 62 rokov.
Daniel Krman
Daniel Krman bol evanjelický superintendent a barokový spisovateľ. Narodil sa 28. augusta 1663 v Omšení v rodine evanjelického farára Daniela Krmana st. Študoval vo Vratislavi, Lipsku aj Wittenbergu. Od roku 1706 bol superintendentom evanjelickej cirkvi. V roku 1708 ho Ružomberská synoda vyslala na cestu ku švédskemu kráľovi Karolovi XII, aby ho požiadal o finančnú pomoc pre Prešovské kolégium. Počas cesty si písal denník, ktorý neskôr vyšiel pod názvom Itinerarium a patrí dodnes k najlepším cestopisným prózam na Slovensku. Zomrel 23. septembra 1740 v Bratislave vo veku 77 rokov.
Eliáš Láni
Eliáš Láni bol evanjelický kňaz, superintendent a náboženský básnik a spisovateľ. Narodil sa v roku 1570 v Slovenskom Pravne a zomrel 5. novembra 1618 v Bytči. Po kňazskom pôsobení v Mošovciach sa stal dvorným kazateľom palatína Juraja Turza v Bytči a spolu s ním stál pri zrode evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, ktorá bola založená na synode v Žiline v roku 1610. Po založení cirkvi a rozdelení jej územia na tri superintendencie sa stal jedným zo superintendentov. Písal náboženské polemiky, kázne a duchovné piesne, no z jeho tvorby sa zachovalo iba torzo.
by