Obsah
Leonard Stöckel
Leonard Stöckel bol učiteľ, teológ a slovenský humanistický spisovateľ. Narodil sa v roku 1510 v Bardejove a zomrel tiež v bardejove 7. júna 1560. Študoval v Košiciach, Vratislave a Wittenbergu, kde sa osobne priatelil s Martinom Lutherom a Filipom Melanchtonom. Pôvodne nastúpil ako rechtor školy v Eislebene, potom sa však na žiadosť rodného mesta Bardejov vrátil, aby tu nastúpil na miesto riaditeľa latinskej mestskej školy. Napísal niekoľko učebníc a spis Leges scholae Bartfensis (1540), ktorý je najstaršou písomnou pedagogickou prácou na Slovensku. Je označovaný za učiteľa Uhrov. Šíril myšlienky reformácie v severnom Uhorsku a stál pri zrode spisu Confessio pentapolytana (vyznanie piatich miest), ktorým sa slobodné kráľovské mestá Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov prihlásili k reformácii.
Ján Jesenius
Ján Jesenius bol slovenský lekár, vedec a politik. Narodil sa 27. decembra 1566 vo Vroclavi, hoci jeho korene siahajú do slovenskej obce Turčianske Jaseno. Študoval filozofiu a medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Padove. Pôsobil ako rechtor Karlovej Univerzity v Prahe. Tu v roku 1600 vykonal aj prvú pitvu ľudského tela v českých krajinách. Bol lekárom cisára Rudolfa II. V roku 1618 navštívil Bratislavu, aby ako vyslanec českých evanjelikov zabránil zvoleniu Ferdinanda II. Za uhorského kráľa. Po bitke na Bielej hore a nástupe Ferdinanda II. bol zatknutý a za účasť na protihabsburgskom povstaní odsúdený na smrť. Spolu s ďalšími 27 českými pánmi bol popravený na Staromestskom námestí v Prahe 21. júna 1621.
Matej Bel
Matej Bel bol uhorský polyhistor, encyklopedista, filozof, evanjelický kňaz, priekopník slovenského osvietenstva a jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia. Je považovaný za zakladateľa modernej vlastivedy v Uhorsku. Venoval sa všetkým vtedy rozšíreným vedeckým disciplínam a písal poéziu i duchovné piesne. Jeho životným dielom je Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku – dielo, ktoré obsahuje zemepisné, národopisné, historické a prírodovedecké poznatky z niektorých uhorských stolíc. Narodil sa 24. marca 1684 v Očovej a zomrel 29. augusta 1749 v Bratislave vo veku 65 rokov. Po smrti ho nazývali Magnum decus Hungariae (doslova Veľká ozdoba Uhorska).
Milan Rastislav Štefánik
Milan Rastislav Štefánik bol 1. minister vojny Dočasnej vlády česko-slovenskej. Narodil sa 21. júla 188 v Košariskách v rodine evanjelického farára. Žil v Paríži, kde publikoval odborné články z oblasti fyziky a astronómie. V rámci svojej vedeckovýskumnej práce precestoval mnoho krajín. Ako vynálezca je autorom trakov, skladacej fajky či dáždnika. Počas 1. svetovej vojny sa vypracoval z pozície pilota až na generála. Spolu s E. Benešom a T. G Masarikom presadzoval medzi špičkami európskej politiky samostatný spoločný štát Slovákov a Čechov a po jeho založení sa stal 1. ministrom vojny. Tragicky zahynul vo veku 38 rokov dňa 4. mája 1919 v Moste, kam sa zrútilo jeho lietadlo, ktorým sa po dlhom čase vracal na Slovensko.
by