„Keď prišiel Gideon so sto mužmi, …zatrúbili na trúbach a rozbili krčahy, čo mali v rukách. Všetky tri skupiny zatrúbili na trúbach a rozbili krčahy. Potom chytili do ľavej ruky fakle a do pravej ruky trúby, trúbili a volali: Meč Hospodinov a Gideonov! Každý si zastal na svoje miesto vôkol tábora; v tábore všetci pobehúvali a s revom utekali. Kým oni trúbili na tristo trúbach, Hospodin obrátil v celom tábore meč jedného proti druhému.“ Sudcovia 7: 20 – 23
Krčahy, fakle a trúby. Izraelci si idú pre víťazstvo, ktoré im Hospodin daroval bez toho, žeby sa čo aj len dotkli Midjancov. Skutočne, Midjanci prehrali, lebo sa báli. Nedokážu čítať situáciu. Cítiš ten nepríjemný tlak? Nechápeš, čo sa to vlastne stalo, lebo je v tom príliš veľa emócií, príliš veľa vnútorného hluku, ktorý ti bráni vidieť prečo sa ten človek správa tak ako sa správa. A pýtaš sa: „Ako to vlastne myslela?“ Ale odpovede nie sú pozitívne a chápave. Tak, ako Midjánci nedokážu rozoznať čím sú ich nepriatelia vyzbrojení a koľko ich je… Rámus, ktorý okolo seba rozbíjaním džbánov spôsobia navodzuje dusnú atmosféru. Keď rozmýšľaš nad tým, čo sa môže stať a v hlave máš najhorší scenár. Strach spôsobuje, že vidíme jeden v druhom nepriateľa a v panike sa bijeme navzájom… Obvineniami. Slovami. Dusným tichom. Sarkazmom. V atmosfére strachu ubližujeme aj ľuďom, s ktorými sme sa mali zjednotiť proti skutočnému Nepriateľovi…
Priatelia, keď sa chýli k duchovnému boju, vôbec nezáleží na tom, koľko podporujúcich ľudí máš okolo seba. Dovoľ Bohu, aby viedol tvoj boj a ty len rob to, čo ti povie. Tvoj nástroj víťazstva je síce ukrytý v hlinenej nádobe, ktorá je krehká, ale má moc prežiariť každú temnotu. Rozbiť krčah znamená prestať sa sústreďovať na to, čo je v tvojom živote porušiteľné, obmedzené a slabé, a dôverovať Božej moci. Toto predsa nie je o tebe. Je to o Ňom! Využi moment prekvapenia. Nech napriek tomu, že si slabý a krehký, nech napriek tomu, že padáš a zlyhávaš, Boh svieti do tmy života cez teba. Počuješ zvuk trúby? Neboj sa! Ideš si po víťazstvo, ktoré pre teba prichystal.
„Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej. Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame;” 2. Korintským 4:6-8
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá