Pieseň ES 97
Láska svätá, počuj ma, vrelo Ťa milujem. Moc Tvoja posilni ma, Tebe dôverujem. Vrúcnym hlasom srdca volám, Pane Kriste, Teba hľadám. Poteš ma, poteš ma, poteš ma, strápeného, súženého, ozvi sa: Poď za mnou a miluj ma, krížom a ranami zachránim ťa kajúceho.
Čítanie Božieho slova z Mt 15, 21 – 28
„Potom odišiel Ježiš a utiahol sa do krajov Týru a Sidonu. A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom. On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami. Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi! On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu.“
Milí bratia a sestry!
Evanjelista Matúš nám dnes rozpráva príbeh, ktorý nás privádza do rozpakov. Pána Ježiša akoby sme v ňom ani nespoznávali. Je to ten istý Ježiš, ktorý je ku všetkým láskavý a neodmieta pomoc? Je to ten istý Ježiš, ktorý kladie svoj život za iných? Áno, je to stále On, no dnes Ho máme možnosť uvidieť v situácii, v akej Ho bežne nevidíme.
Pohanské územie
Prvé slová nám prezrádzajú, kam Ježiš zavítal. Utiahol sa do krajov Týru a Sidonu. To boli dve starobylé prímorské mestá, ktoré založili Feničania a aj v nich žili. Pán Ježiš teda prišiel do prostredia, kde nežili Židia ani Samaritáni. O týchto dvoch skupinách vieme, že sa nemali priveľmi v láske, no predsa ich spájala viera v jedného Boha. Izraelci aj Samaritáni vyznávali v podstate toho istého Boha, len rôznym spôsobom. To sa nedá povedať o Feničanoch. Ich náboženstvo bolo od toho Izraelského na míle vzdialené. Preto je naozaj veľmi zvláštne, že Pán Ježiš mal zopár poslucháčov aj spomedzi nich.
Fenická žena
K Ježišovi prichádza akási Feničanka. Niektoré preklady, vrátane toho nášho, nazývajú Feničanov Kanaáncami. To je však len kozmetická záležitosť. Dôležité je, že táto pohanská, fenická či kanaánska žena prichádza k Ježišovi a dokonca Ho oslovuje „Syn Dávidov.“ Nevieme, či Ho tak nazvala preto, že Ho tak volali iní, alebo bola jednou z Jeho poslucháčok a videla v Ňom Božieho Syna. V každom prípade, hoci medzi ňou a Ježišom je priepastný kultúrny i náboženský rozdiel, ona k Nemu prichádza s túžbou a očakávaním.
Odmietnutie
Reakciu Pána Ježiša mnohí vnímajú ako odmietavú. Ona však odmietavou nie je. Pán Ježiš nevraví „nie.“ On najprv mlčí a potom konštatuje, že je poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. To samo o sebe nie je ešte odmietnutie. Keby to tak bolo, odporovalo by to základnému posolstvu evanjelia, že Pán Ježiš prišiel spasiť všetkých. Navyše do krajov Týru a Sidonu prišiel sám a dobre vedel, že tu narazí na kanaáncov. Žena, prosiaca o pomoc, teda nemohla byť pre Neho žiadnym prekvapením.
Skúška
Daktorí biblickí vykladači vidia v Ježišovom postoji skúšku. Áno, dá sa na to pozerať aj takto. Pán Ježiš mohol skúšať vieru kanaánskej ženy a prvotnou zdržanlivosťou skúmať, ako veľmi bude nástojiť na svojom. V takom prípade by sme mohli skonštatovať, že žena v skúške obstála. Napriek tvrdým slovám Pána Ježiša o tom, že nie je dobré vziať deťom (rozumej Izraelcom) chlieb (rozumej evanjelium) a hodiť ho šteňatám (rozumej onej kanánke) sa nevzdala, trvala na svojom a dostala o čo prosila.
Rozhovor s Otcom
Na celú situáciu však môžeme hľadieť aj inak. Vieme, že Pán Ježiš nikdy nekonal sám od seba a vždy robil len to, čo chcel Jeho nebeský Otec. Keď prichádza kanaánska žena a prosí o pomoc, Pán Ježiš najprv mlčí. Prečo? Je to ignorácia? Alebo ženu nepočuje? Alebo ju nechce počuť? Hociktorému inému človeku by sme mohli pripisovať tieto pohnútky, no u Pána Ježiša je ešte jedna možnosť: pýta sa Otca na Jeho vôľu. Akoby tu prebiehal tichý rozhovor, v ktorom sa Pán Ježiš pýta Otca: „Otče, čo chceš aby som urobil?“ A ak nebeský Otec hovorí: „Vypočuj ju a uzdrav jej dcéru,“ môže pokojne nasledovať veta, ktorú počujú aj ľudia naokolo: „ja som predsa poslaný k strateným ovciam domu izraelského.“ Inak povedané, Ježišove slová nemusia byť určené ľuďom ale Bohu. Až keď Boh vyjaví a potvrdí svojmu Synovi svoju vôľu, uzdraví Pán Ježiš dcéru tejto ženy.
Pokušenie
Pán Ježiš bol počas svojho života veľmi často pokúšaný. Diabol sa Ho snažil rôznymi spôsobmi odviesť od Jeho poslania. Pokúšal Ho na púšti, pokúšal Ho cez učeníka Petra, cez lotrov na kríži, cez mnohých ďalších. Pán Ježiš preto neustále bdel a skúmal vôľu nebeského Otca. Nedivme sa, že aj teraz, keď Ho prosí o pomoc kanaánska žena sa najprv zhovára s Otcom a pýta sa Ho na Jeho vôľu. Veď v kanánskej žene môže ľahko vidieť pokušenie. Ak by zostal v kraji Feničanov, mohol by byť odvedený od Izraela a v klamnom domnení, že hlása evanjelium, vydal by sa inou cestou, než Mu vytýčil Jeho Otec. Skrze túto ženu by celkom ľahko mohol prehovárať k Ježišovi diabol, hovoriac: „Nechaj teraz Izrael a slúž tu, veď aj tu Ťa potrebujú.“ Preto to uistenie: „Ja som predsa poslaný k domu Izraela. .. Naozaj mám vyhovieť tejto žene?“ Ak Ježiš uzdravil dcéru tejto ženy znamená to, že bola taká aj vôľa Jeho Otca.
Vidíme, že Pán Ježiš musel byť bdelý a neustále sa mať na pozore pred pokušením. V tejto bdelosti Mu pomáhalo skúmanie Božej vôle. A to je cesta aj pre nás. Čím viac budeme ponorení do Božieho slova a modlitby, tým viac budeme odolní proti pokušeniam a tým viac budeme nad pokušením aj víťaziť. Kiež tak Pán Ježiš nie je pre nás iba „hrdinom“ u ktorého obdivujeme víťazstvá, ale hlavne vzorom, u ktorého spoznávame spôsoby, tým sa učíme a tie nasledujeme. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si konal len to, čo chcel Tvoj nebeský Otec. Neustále si hľadal Jeho vôľu a vo všetkom sa jej podroboval. Prosíme, ponáraj aj nás do Božieho slova a pomáhaj nám poznávať Božiu vôľu, ktorou je naše posvätenie. Kiež s Tvojou pomocou aj my rozpoznávame nástrahy hriechu, unikáme pokušeniam a víťazíme vo chvíľach, kedy nás diabol nahovára na zdanlivo dobré veci, za ktorými však hrozí nebezpečenstvo. Ty sám nám dávaj múdrosť, bdelosť i silu zostávať Ti verní a nad zlom víťaziť. Amen.
Pieseň ES 482
V Tebe, drahý Pane Jezu Kriste, len v Tebe mám svoje útočište, Bože môj, Pane môj, spásy zdroj, som len biedny hriešnik, a predsa Tvoj.
Tak, ako so ženou Kanaánkou, mal si súcit s každou biedou ľudskou, Matúša, Zachea i Petra, publikána prijal si, i lotra.
AUTOR: Štefan Kiss
by