Suché kosti, vstaňte!
“Ruka Hospodinova bola nado mnou a Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. Povodil ma dookola nich. Bolo ich v údolí mnoho. A boli veľmi suché. I povedal mi: Človeče, môžu tieto kosti ožiť? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš! Riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin, Pán, týmto kostiam: Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, “položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a poznáte, že ja som Hospodin.” Ezechiel 37, 1-6
Keby sa opýtal Hospodin mňa, či môžu tieto kosti ožiť, zrejme by som neveriacky pokrútila hlavou. Toto je skutočne morbídny obraz, no uvedomujem si, že tak často sme ako hŕba pobitých vojakov v údolí. Ako pohrebisko padlých bojovníkov, ktorí zlyhali. Ako suché kosti bez života, ktorí nemajú žiadnu perspektívu budúcnosti, žiadne vízie, žiadnu radosť….
Tak často sa cítim duchovne vysušená, unavená a slabá… Stáva sa to najmä vtedy, keď sa snažím viesť svoje boje sama. Keď sa spolieham na svoje meče a brnenia a vlastnou silou idem do výziev, ktoré so sebou život prináša. A keď nepriateľ zaútočí a zlyhám, porazenecky sa učupím do temného údolia sebaľútosti a nedôvery. A potom mi chýba akékoľvek odhodlanie skúsiť to znova a inak, s Bohom, s Jeho velením a silou. Vzdávam sa v boji proti mojim zlozvykom a nemám silu žiť život, aký odo mňa Boh chce, do ktorého ma povolal.
Priatelia, údolie suchých kostí je plné porazených Božích bojovníkov, ktorí si mysleli, že to zvládnu sami a potom nevládzu vstať z postele. Takých, ktorí boli na začiatku kresťanského života veľkí frajeri a iných dávali svojím správaním „dole“, no pri prvej skúške praktickej služby zlyhali. Vyschla v nich akákoľvek Božia sila. Hrozný obraz.
Kým si však uvedomuješ, že je s tebou zle, ešte stále dýchaš. Kým to vieš, ešte stále nie si mŕty.
Ale vieš čo? Hospodin posiela svojho posla, aby zvestoval aj tým suchým kostiam oživenie. Boh prichádza k tej porazenej hrbe ľudských pozostatkov a hovorí: „Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete,…“ Predstav si, akým zložitým procesom tie suché kosti musia prejsť, aby znova ožili… Predstav si, čo všetko Boh musí urobiť, aby z tej kôpky smrti boli znova bojovníci… Najprv šľachy, potom mäso, potom koža a potom duch…
Možno práve prechádzaš takým zložitým procesom a zdá sa, že trvá veľmi dlho. Možno ťa Boh dvíha zo zeme a učí znova chodiť podľa Jeho vôle po malých krôčikoch. A možno ešte stále čupíš tam dole v rozkladajúcej sa stoke zlých rozhodnutí a viny, tam, kde vysychá životná sila…. Možno si aj ty v údolí nejakej temnoty, ktorá ťa zmohla, lebo sa bojíš vyliezť do života odvážnej viery, chopiť sa meča Božieho slova a bojovať svoj každodenný boj. Možno máš strach z ďalšieho zlyhania…
Milovaný, máš mocného Boha, ktorého nič nevystraší a neodrovná! On sám zišiel do takého temného údolia smrti. Dovolil, aby z Neho vyšla z všetka životná sila a ľudia ju pochovali. Ale na tretí deň, keď sa zdalo, že je padlým bojovníkom, keď sa zdalo, že Jeho kosti sú úplne suché, slávnou mocou Otcovou bol vyvolaný zo smrti.
Máš Boha, ktorý ťa volá do života vo viere. On sám dáva silu tvojim duchovným svalom. On sám ťa povedie v každom boji.
Všetky suché kosti, ktoré ste v tejto chvíli na dne svojho života, čujte slovo Hospodinovo a vstaňte! Boh vás zmocňuje žiť životom viery a lásky!
“Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.” Efezským 6, 12
“…aby tak, ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života.” Rímskym 6, 4
“Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. Mládenci ustávajú a slabnú, junáci sa potkýnajú a klesajú. Ale tí, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly,
bežia, a neslabnú, chodia, a neustávajú.” Izaiáš 40, 29 – 31
by