10. februára 1934 senát Československej republiky schválil zákon o zriadení teologickej fakulty evanjelickej v Bratislave. Stala sa prvou protestantskou teologickou fakultou na území Slovenska. V roku 1939 bola premenovaná na Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu a ako taká pôsobila až do svojho začlenenia do Univerzity Komenského v Bratislave dňa 1. júla 1990.
Jej pokračovateľka Evanjelická bohoslovecká fakulta je dnes jednou z trinástich fakúlt UK. Pripravuje duchovných na pôsobenie v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, v evanjelických cirkvách v Srbsku, Sliezsku či pre komunity slovenských evanjelikov žijúcich v zahraničí (USA, Kanada, Brazília, Rusko) ale i učiteľov evanjelického náboženstva a pracovníkov diakonie.
Pri tejto príležitosti sa vyjadril prodekan fakulty pre vedeckú činnosť, zahraničné styky a rozvoj, Maroš Nicák:
Význam EBF UK v rámci slovenského evanjelického teologického vzdelávania v kontexte 90. výročia prijatia zákona o pridelení statusu štátnej vysokej školy
Takmer každé výročie stavia ľudského ducha pred esenciálnu otázku, či je pre nás muzeálnou spomienkou alebo nanajvýš aktuálnym mementom žiť cielene hodnotnejšie zajtrajšky. Sľubne očakávanej budúcnosti nemožno adekvátne porozumieť, jej čeliť a spoluvytvárať ju bez úprimného prijatia minulosti s neraz trpkou a ťaživou príchuťou. Historické korene evanjelického teologického vzdelávania na území dnešného Slovenska sú spojené so založením Evanjelického lýcea v roku 1606. Po bezpochyby 328 obzvlášť turbulentných rokoch bolo evanjelickému teologickému vzdelávaniu zákonom Československej republiky z 10. apríla 1934 priznaný status štátnej vysokej školy, ktorý vstúpil do platnosti 20. apríla počas pretrvávajúcej Veľkej hospodárskej krízy. Slovenskému evanjelickému teologickému vzdelávaniu boli prijatím zákona v tomto nestálom období ľudských dejín pridelené promočné, rigorózne a habilitačné práva. Od 1. októbra 1934 už „Československá štátna teologická fakulta evanjelická v Bratislave” bola so založením Slovenského štátu v roku 1939 nútená vzdať sa na určitý čas svojich nádejí na rozvoj. Demokratické princípy boli v povojnovom období veľkoryso nahradené štátnym dozorom, marxizmom a leninizmom, odňatím vysokoškolských práv, perzekúciami a prepúšťaním študentov a pedagógov, čo viedlo až k vysťahovaniu „Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty” z dohľadu bratislavských komunistických pohlavárov do exilovej Modry. Po páde totalitného režimu a komunistickej okupácie vznikla politická vôľa začleniť „Evanjelickú bohosloveckú fakultu” do štátnej Univerzity Komenského v Bratislave v akademickom roku 1990/91. V tomto zmysle platí: „My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.”
Predstavuje pre nás, súčasnú EBF UK, 90. výročie priznania statusu štátnej vysokej školy len stále viac blednúcu spomienku alebo sa ozýva hlboko v útrobách nášho bytia? Majú humanitné a spoločenské vedy na Slovensku dôstojné postavenie v rámci systému školstva?
Materialisticko-technokratické videnie vyvoláva v nejednom z nás reálne obavy z dehumanizácie spoločnosti, v ktorej sa unikátnosť ľudskej bytosti potiera na úkor zabezpečenia zelených čísel uväznených v smutných čiernych tabuľkách. Kultúra, umenie a náboženské cítenie tvoriace voľným okom neraz nemerateľné hodnoty zabezpečujúce osviežujúcu dôstojnosť žitia a spolužitia prevyšujú merateľnú výšku HDP. Ľudská existencia predsa nemôže byť číslom. Teológia a filozofia si právom stáročia kladú otázku: kedy je človek ešte človekom? Stala sa medzičasom táto otázka skutočne bezpredmetnou?
Čím je teda 90. výročie priznania statusu štátnej vysokej školy pre EBF UK? Približne rok pred vznikom spomínaného Evanjelického lýcea vzniklo najznámejšie dielo španielskej literatúry Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (1605). V kontexte dejín je toto výročie pre EBF UK mementom snahy o nemožné, snahou o každodenné don quijotské dosahovanie ľudských ideálov v boji s veternými mlynmi. Čo teda povedať v zmysle dejín vzniku súčasnej EBF UK na koniec?
„Sloboda, Sancho, je jedným z najvzácnejších darov, ktoré nebo udelilo človeku; poklady, ktoré zem obsahuje a ktoré more pokrýva, sa s ňou nemôžu porovnávať.”
Mgr. Maroš Nicák, Dr. theol.
by