Pieseň ES 510
Dvíham oči ku výšinám: Ktože mi pomôže? Len Ty, mocný Bože, nádej moja si jediná; Ty si stvoril nebo, zem pomôžeš mi, iste viem!
Čítanie Božieho slova z 2M 14, 8 – 14
„Hospodin zatvrdil srdce faraóna, egyptského kráľa, a ten prenasledoval Izraelcov; Izraelci vychádzali pod ochranou zdvihnutej ruky. Egypťania ich prenasledovali a všetky faraónove kone, vozy a jeho jazdci i vojsko ich dostihli, keď táborili pri mori pri Pí-Hachíróte, pred Baal-Cefónom. Keď sa faraón približoval, Izraelci pozdvihli oči a videli, že sa Egypťania hrnú za nimi; Izraelci sa veľmi naľakali a volali k Hospodinovi o pomoc. I povedali Mojžišovi: Či nebolo dosť hrobov v Egypte, že si nás vyviedol zomrieť na púšti? Čo si nám to urobil, že si nás vyviedol z Egypta? Či sme ti nepovedali už v Egypte: Nechaj nás, budeme slúžiť Egypťanom, lebo pre nás je lepšie slúžiť Egypťanom, ako zomrieť na púšti. Ale Mojžiš povedal ľudu: Nebojte sa! Stojte pevne a uvidíte záchranu Hospodinovu, ktorú vám dnes spôsobí, lebo ako vidíte dnes Egypťanov, tak ich už nikdy neuzriete. Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho.“
Milí bratia a sestry!
Dnešnými slovami sa začína rozprávanie o jednej z najznámejších biblických udalostí – prechode Izraelcov cez Červené more.
Cesta
Hoci biblickí archeológovia majú niekoľko záchytných bodov, o ktoré opierajú svoje teórie, presná trasa, po ktorej Izraelci odchádzali z Egypta nie je známa. Vieme však, že smer cesty neurčoval Mojžiš ale Hospodin. To Boh hovoril Mojžišovi kade ísť a Boh aj prikázal Mojžišovi zamieriť k púšti a potom k moru.
Útek
Faraón, ktorý pôvodne súhlasil s odchodom Izraelcov oľutoval svoje rozhodnutie a tak sa sprvu pokojná cesta Izraelcov mení na útek. Pred našimi očami sa začína odohrávať dráma, ktorej prirodzenou súčasťou je zdesenie a možno aj panika Izraelcov. Akoby aj nie? Veď vidiac za sebou vozy Egypťanov a pred sebou more je im jasné, že ich sloboda a možno aj život sú ohrozené. My možno pod dojmom toho, že poznáme koniec tohto príbehu často nedokážeme naplno precítiť to napätie a strach, ktoré medzi ľudom zavládli, no ony tam sú. Písmo hovorí, že ľudia vytýkali Mojžišovi: „Či nebolo dosť hrobov v Egypte?“
Vodca
Iba Mojžiš pôsobí sebaisto a vyrovnane keď ľud upokojuje hovoriac: „Nebojte sa a stojte pevne, lebo Hospodin bude bojovať za vás!“ Vyzerá to tak, ako keby ním vozy, ktoré v diaľke videl, vôbec neotriasli. Či to tak bolo, nevieme. Či bol aj v srdci rovnako neochvejný ako v slovách, alebo či slovami chcel iba vliať silu do vyplašených sŕdc, no sám pociťoval úzkosť a neistotu, vie iba Boh. V každom prípade však treba Mojžišovi priznať, že či už v strachu alebo bez neho, zostal verný Bohu a tak sa dokázal ako správny vodca. Bez ohľadu na to čo cíti alebo čo si myslí vie, že teraz treba nechať konať Hospodina. Tak to má byť. Vodca musí byť presvedčený o tom čo koná a vlievať toto presvedčenie tým, čo sú okolo neho aj vtedy, keď oni pod tlakom udalostí klesajú alebo pochybujú. O to skôr by sa to malo diať v cirkvi, kde navyše hlavným konateľom nie je žiadny ľudský vodca ani biskup ale Hospodin. Je úlohou vodcov, aby posilňovali ľud vo viere a upriamovali zrak na Boha aj vtedy, keď je to najťažšie. Veď nie je problém velebiť Boha a veriť Mu, keď všetko ide hladko.
Problém
Problémy prichádzajú do života človeka, spoločnosti i cirkvi a nemožno tomu zabrániť. Práve to je často chvíľa, kedy nejeden kresťan zapochybuje o Bohu alebo začne klásť otázky: prečo toto Boh v mojom živote robí? Ani Izraelci neboli výnimkou. Možno v prvých dňoch vládla v tábore dobrá nálada, možno – ak aj nie úplne všetci – boli presvedčení, že zlé časy skončili a to čo je pred nimi bude už len lepšie. A zrazu je tu problém. Ako je to možné? Veď náš odchod plánoval sám Boh. Nepočítal azda s morom? Dostal sa sám Boh do slepej uličky?
Dôvera
„Nebojte sa, stojte pevne a uvidíte záchranu Hospodinovu,“ hovorí Mojžiš ľudu. Ani on ešte presne nevie čo sa stane ale vie, že Hospodin to má premyslené. On vie, že Boh viedol ľud k moru a vie, že Boh určite pri svojom plánovaní neurobil chybu. Ak sa ľud ocitol pri mori, má Boh svoj plán. To je skutočná dôvera, ktorú potrebujeme aj my dnes. My sme však už racionálni ľudia a naše srdce sa len tak neupokojí, ak nevieme ako sa veci stanú. „Naozaj by si mi s tým vedel pomôcť?“ pýtame sa známeho, ktorý nám sľúbi pomoc a chceme vedieť viac: „a ako?“ Pán Boh nám dopredu nepovie ako a v tom je ten problém, pretože my vtedy už nie sme často schopní dôverovať. Dôvera je však práve o tom, že nevieme „ako“.
Pohnútky
Na celom dnešnom príbehu je pritom najviac zarážajúce to, že Hospodin sám zatvrdil srdce faraóna. Nie faraón, ale sám Boh teda stojí za tým, že sa to celé vôbec začalo. Prečo?
Zatvrdenie
Pán Boh nekoná nikdy proti sebe. Nezatvrdí srdce, ktoré svojim Duchom obmäkčuje a povoláva k službe. Ak aj Písmo občas spomína, že Hospodin zatvrdil niekomu srdce, je to vždy pri človeku, ktorý v sebe mal sklony k zlému konaniu a Hospodin oným „zatvrdením srdca“ len spôsobil, že sa u neho prejavili. Inak povedané, zatvrdením srdca vlastne Hospodin odhaľuje navonok to, čo je vo vnútri. Tak priviedol faraóna k tomu, aby sám ukázal svoj odpor voči Izraelcom, Saula aby ukázal svoju pýchu, Judáša aby ukázal svoju racionálnosť a mnohých ďalších k tomu, aby sa skutkom sami usvedčili z toho, čo je v nich. Cieľom však pre Boha nikdy nie je zlo ale iba dobro. Aj v dnešnom príbehu zlý faraón končí na dne mora, kým Izraelci sú zachránení a pri tom všetkom je ešte oslávený Boh.
Pán Boh môže mať pre svoje konanie rôzne pohnútky. Niekedy chce potrestať zlo, inokedy pomôcť niečomu dobrému. Niekedy chce usvedčiť falošníka z jeho hriechu, inokedy povzbudiť úprimného kajúcnika v jeho viere. Volí si pri tom často zvláštne a pre nás nepochopiteľné cesty. Privedie nás – obrazne povedané – k moru, zavedie do slepej uličky, pritlačí k múru, aby nám následne ukázal svoju moc, keď otvorí slepú uličku či zborí múr. Je na nás, aby sme Mu vždy dôverovali a to aj vtedy, ba hlavne vtedy, keď ešte nepoznáme detaily Jeho plánu. Amen.
Modlitba
Drahý náš Bože, nie vždy vieme, aký je Tvoj plán s nami, nie vždy vieme, kade a kam nás to vedieš v tejto časnosti, prečo naše plány nevychádzajú a naše predstavy sa nenapĺňajú, hoci sú také krásne a ušľachtilé. Tvoja múdrosť je však dokonalejšia ako naša a Tvoje cesty lepšie ako naše. Daj nám preto vždy Ti dôverovať a spoliehať sa na Teba ako na milujúceho Otca, ktorý svoju lásku dokázal skutkom vo svojom Synovi a ktorý nás vedie len po spravodlivých cestách. Amen.
Pieseň ES 494
Pán Boh sila moja i ochrana moja; zlého sa nebojím, veď On dáva svojim pokoja.
by