Pieseň ES 288
Zachovaj nás v svojom slove, pomôž veriť opravdove, Ty sám, Ježiši, Pane náš, ktorý naše mdloby poznáš.
Čítanie Božieho slova z Mt 7, 21 – 23
„Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“
Milí bratia a sestry!
Prečítané slová musíme chápať v duchu celej Ježišovej kázne na vrchu, ktorá je zapísaná v kapitolách 5-7 Evanjelia podľa Matúša. Dnešné slová tvoria vlastne jej záver.
Reči na vrchu
Pán Ježiš sa vo svojich „Rečiach na vrchu“ prihovára učeníkom, takže Jeho slová sú určené kresťanom a teda cirkvi. V prvom rade blahoslaví skromných, krotkých a pokorných a práve ich označuje za soľ zeme a svetlo sveta. Následne upozorňuje, že človek nehreší iba skutkom ale už aj myšlienkami a pohnútkami. Napokon učí, že aj vzťah k Bohu sa má budovať na úrovni srdca, nie na úrovni skutkov. Kritizuje okázalé dávanie almužny, postenie sa či modlitby, ktoré človek vystavuje na obdiv a zdôrazňuje, že kresťania nemajú nasledovať tieto zaužívané spôsoby ale dbať na to, aby ich modlitby, pôst či almužnu videl Boh.
Odvrhnutí kresťania
Pán Ježiš v dnešných, záverečných slovách, hovorí o kresťanoch, ktorí prorokujú v Ježišovom mene, vyháňajú démonov v Jeho mene a konajú veľké divy v Jeho mene. To vyzerá na vskutku oddaných a horlivých kresťanov. Je vôbec možné aby bol takýto kresťan zavrhnutý? Je možné, aby Pán Ježiš zaprel niekoho, kto koná veľké veci v Ježišovom mene?
Pýcha
Áno, je to možné. Aj úspech v cirkvi totiž môže prinášať pýchu. Ak sa človeku začne dariť v tom, čo robí v Ježišovom mene či pre Ježiša, ľahko podľahne dojmu, že je to jeho úspech. Ak zrazu začne rásť zbor alebo skupinka mládeže či detí, vzniká dojem, že je to šikovnosťou farára či vedúceho, ktorý vie, ako na to. Áno, mať príslušný dar je dôležité, no nikdy neslobodno zabúdať na to, že každý dar pochádza od Hospodina a že Pán Boh je tak pôvodcom všetkého, i úspechu, ktorý človek dosahuje v práci pre Pána Ježiša Krista.
Pokora
Veľkým príkladom pokory je nám po samotnom Pánovi Ježišovi apoštol Pavel, ktorý si veľmi dobre uvedomuje, že jeho spása nezávisí od toho, koľko práce vykoná či koľko zborov založí ale jedine od toho, ako blízko bude on sám k Ježišovi Kristovi. Jeho hlavnou snahou tak je, aby sa neustále posväcoval v Kristovi. To znamená: bol blízko Neho a budoval s Ním vzťah.
Vôľa Otca
Po Ježišovej výčitke nám logicky napadne otázka: ak nebudú spasení tí, čo konajú veľké veci v Ježišovom mene ale iba tí, čo plnia vôľu Jeho Otca, čo je teda Otcova vôľa? Sú to nejaké konkrétne skutky či prejavy viery? Odpoveď nachádzame v Ježišových rečiach ako celku. Ak Pán Ježiš kritizoval okázalé almužny či modlitby a posudzovanie len podľa skutkov, robil to práve preto, lebo vôľa Otca je, aby Jeho deti boli iné, aby boli k Nemu srdcom blízko, radšej sa v tichu svojej komôrky k Nemu prihovárali a dbali na to, aby nie ich ruky ale hlavne srdcia boli čisté. Ak teda chceme poznať vôľu Otcovu, treba nám pozorne si prečítať predošlé kapitoly, lebo práve tam nám Pán Ježiš Otcovu vôľu predstavuje a predstavuje nám kresťanský život taký, aký by podľa Neho mal byť.
Vzývanie Pána Ježiša
Volať k Pánovi Ježišovi náboženským „Pane, Pane“ je prirodzené. To ani nie je predmetom Ježišovej výčitky. Veď všetci kresťania volajú k svojmu Pánovi či už v oslave alebo modlitbách. Často si však vôbec neuvedomujeme, čo je v týchto slovách ukryté. Ak totiž niekoho nazývame Pánom, priznávame aj svoju podriadenosť pred Ním. Ak On je Pán, my sme poddaní. Ak On je Pán, potom je Jeho vôľa rozhodujúca a pre nás záväzná.
Rešpektovanie Božej vôle
Mnoho kresťanov síce vzýva Pána Boha nábožným „Pane, Pane,“ no v živote i v cirkvi uplatňujú radšej svoju vôľu ako vôľu Pánovu. To je druhý problém, ktorý Pánovi Ježišovi vadí. Ani títo nebudú prijatí do Božieho kráľovstva, pretože vôľa Otcova nie je pre nich natoľko záväzná a úctyhodná, aby ju rešpektovali. Ich mocné skutky v Ježišovom mene síce môžu vyvolávať zdanie veľkej oddanosti Pánovi, no nejeden v nich nájde hlavne vlastné uspokojenie.
Dbajme preto na to, aby sme boli v konaní snaživí, no napriek tomu skromní a vedomí si toho, že sme len neužitoční služobníci a všetka sláva patrí nášmu Pánovi. Pamätajme na to, že ak by On nestaval mesto, márne by sa namáhali stavitelia a ak by On nebudoval cirkev, márne by sme sa snažili my. Konajme všetko čo máme s radosťou a s túžbou, aby bol oslávený Pán Ježiš a my aby sme boli hlavne prikrytí tieňom Jeho slávy a tak posvätení Jeho svätosťou, lebo ten, kto sa pred Pánom v pokore skláňa a po svätosti túži, spočinie raz pri Jeho nohách. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že nás ako hriešnych a nehodných pozývaš do služby na Tvojej vinici. Ďakujeme, že používaš naše ruky, nohy, oči, uši či jazyky na budovanie svojho kráľovstva. Prosíme Ťa, daj nám k našim zmyslom pokorné srdcia, aby sme vždy túžili po Tvojej sláve a robili všetko pre to, aby hlavne Tvoje meno bolo zvestované a posväcované na zemi. Kiež tak naplníme vôľu Tvojho Otca a ako neužitoční služobníci raz prijmeme od Teba dar večnej spásy. Amen.
Pieseň ES 447
Chcel by som, Bože, Tvoju vôľu plniť, v bázni pred Tebou ustavične chodiť, v živote celom Krista nasledovať, cnostne sa chovať.
AUTOR: Štefan Kiss
by