Deti sú naša budúcnosť. Myslím, že o tom nemusíme polemizovať. Vnímam, že ak budú naše deti formované cirkvou, vyrastú z nich zodpovední dospelí ľudia, ktorí hľadia na iných ľudí očami lásky a pochopenia.
Deti sú naša budúcnosť. Myslím, že o tom nemusíme polemizovať. A ony veľmi dobre a radi kopírujú to, čo vidia na svojich rodičoch. Preto veľmi záleží na tom, čo im ukážeme, aký modul života, aké hodnoty do nich vštepíme, aké spoločenstvo im dáme. Teraz už aj ako rodič vnímam úžasnú pomoc, ktorú mi cirkev ponúka, že sa nad tým nemusím trápiť len ja s manželom, ale môžeme byť pokojní, že naše deti budú formované cirkvou, a tak z nich vyrastú zodpovední a dospelí ľudia, ktorí hľadia na iných ľudí očami lásky a pochopenia. Presne tak, ako to zažili práve už ako deti na stretnutiach v zbore – na detskej besiedke, detských službách Božích, spevokole, táboroch, konfirmácii, jednoducho na všetkých aktivitách, ktoré v cirkvi ponúkame práve pre deti.
Je úžasné, že cirkev, do ktorej patrím, hľadí na deti s veľkou láskou a porozumením. Že detský plač je vítanou súčasťou bohoslužieb, lebo znamená život. Že požehnávanie detí má miesto uprostred spoločenstva veriacich v zbore. Že detská besiedka je jednou z priorít, ktoré fungovali aj počas súčasnej pandémie v online priestore. Deti znamenajú život a deti v našich kostoloch a zboroch znamenajú, že naša cirkev bude žiť, že láska a milosť, ktorú nám priniesol Kristus a ktorú si 2000 rokov odovzdávame, bude odovzdaná aj ďalej. Je to spoločenstvo, ktoré sa formuje na rodinu. Skutočnú duchovnú rodinu, ktorá má presah na celý život. Pretože pestuje vzťahy, ktorých centrom je Kristus. A taký vzťah vytrvá – nie preto, že by boli ľudia silní, ale preto, že majú silný základ, ktorý je nemenný a stály. A to deti potrebujú. Potrebujú istotu, preto milujú aktivity, ktoré pre nich pripravujeme. Aj ja som ich ako dieťa milovala. Že prečo? Lebo to bolo miesto, kde som sa cítila prijatá a milovaná. Kde som mala svojich priateľov, ktorí ma nezradili a ktorí mi vždy pomohli, alebo sa ma zastali aj mimo zboru, či kostola. Mohla by som pokračovať, no pre deti je to už veľmi dlhé a nezaujímavé. Ihneď by som za tieto vety dostala „známku“ v podobe nezáujmu. A preto milujem deti ja, lebo sú úprimné a nastavujú nám dospelým zrkadlo. Prajem si, aby sme túto úprimnosť nestratili ani my, „veľkí“. Aby sme boli úprimní k ľuďom, k Bohu, k sebe. Aby sme tak úprimne a oddane verili nášmu Bohu. Preto je dobré, keď na detskú akciu môžeme zavítať občas aj my, aby sme sa deťmi inšpirovali.
Tak na záver, je ECAV srdcom pre deti? JE! Pre všetky. A to je to najkrajšie na záver. Či máš hendikep alebo si fit, či ťa niečo trápi alebo nie. Či máš oboch rodičov alebo jedného… koniec koncov, či si evanjelik alebo nie, srdce ECAV je otvorené pre všetky deti.
by