Doučovanie rómskych prvákov z Rankoviec

V slovenských školách prepadne ročne viac ako desaťtisíc detí. Najčastejšie sú to prváčikovia s rómskou národnosťou. Táto informácia zaznela v podcaste denníka SME – Odsúdení na neúspech v druhej epizóde o školstve. Rómske deti z osád to majú v škole o čosi ťažšie. Vyučovací Slovenský jazyk je pro mnohé z nich cudzí, pretože ich materinským jazykom je samozrejme Rómčina. Jazyk však nie je jediným problémom. Ďalšou prekážkou sú zlé životné podmienky. Deti z vylúčených rómskych komunít totiž často nemajú ani len vlastný písací stôl, na ktorom by si robili domáce úlohy.  Ak bývajú v chatrčiach, majú to ešte ťažšie. Každý deň nosia drevo či vodu zo studne alebo sa tlačia so súrodencami na jednej posteli.

Práve spomínaným podcastom sa inšpirovali manželia Ľuboslav a Monika Beňovci, evanjelickí farári, ktorí pôsobia v Cirkevnom zbore  ECAV Rankovce bezmála dvadsať rokov. Keď farársky manželský pár oslovila Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku s medzinárodným projektom S Rómami a pre Rómov v podunajskej oblasti, Ľuboslav a Monika hneď vedeli, na akú oblasť sa zamerajú. Keďže sa Rómom venujú takmer celý život, dobre ich poznajú. V obci Rankovce, do ktorej prišli na pozvanie cirkevného zboru v roku 2003, sa im už podarilo dosiahnuť množstvo úspechov.

Okrem pravidelnej a dobre rozvinutej práce s komunitou sa im podarilo založiť občianske združenie s názvom Pre lepší život či otvoriť komunitné centrum priamo na ich fare. Taktiež znovu naštartovali rómsky spevokol dospelých, s ktorým dokonca vystupovali až v nemeckých Drážďanoch. Dodnes obaja spomínajú, že toto pozvanie prijali ako výzvu. „Tento cirkevný zbor je známy rómskou misiou, a my sme misijnú službu považovali a dodnes považujeme za niečo celkom prirodzené.“ priblížil farár Ľuboslav. Veľkým úspechom bola aj svojpomocná výstavba domčekov v rómskej osade s mikropôžičkovým programom. Bol to úplne nový, pilotný projekt na Slovensku, ktorý prebiehal pod odborným dohľadom. Pravidelná práca manželov Beňovcov s rómskou komunitou zaujala aj Občianske združenie ETP Slovensko, ktoré im navrhlo spoluprácu. Táto ponuka manželský pár veľmi potešila. „Ľudia z tohto združenia v podstate pokračovali v našich aktivitách, avšak omnoho rozsiahlejšie a profesionálnejšie. Aj vďaka ich sponzorom si mohli dovoliť zamestnať vzdelaných ľudí, ktorí sa potom systematicky venovali napríklad predškolákom či školákom podľa jednotlivých ročníkov. Skúšali u nás viaceré pilotné projekty, ktoré sa potom dostali aj do štátnych škôl či do štátneho systému komunitných centier.“ vysvetlil farár Beňo.

No a na túto dlhoročnú a systematickú prácu nadviazal manželský pár spomínaným projektom S Rómami a pre Rómov v podunajskej oblasti. Keďže je prvý ročník v škole pre rómske deti naozaj kľúčový, rozhodli sa tento projekt zamerať práve na čerstvých školákov. Chceli docieliť, aby deti zvládli učivo prvého ročníka a v žiadnom prípade neprepadli. Deti, ktoré mali o toto „doučovanie“ záujem, prichádzali na stretnutia každý deň poobede. „Vždy sme začínali predpísanou hygienou. Navyše, v tom čase stále platili určité covidové opatrenia. Potom si deti posadali a každé vybralo úlohy. Poradili sme sa s riaditeľkou našej základnej školy, pretože práve ona prváčikov učí, a robili sme presne to, čo nám odporučila. Väčšinou však dostali od nás deti aj nejakú drobnú úlohu navyše, a zvládli aj tú. Keď si splnili školské povinnosti, nasledovalo malé občerstvenie a potom čas pre hru. Práve hra ich motivovala, aby sa snažili, pretože každé chcelo stavať stavebnicu či hrať Človeče.“ opísal farár Beňo bežný deň počas praktickej časti projektu, ktorá síce neprebiehala dlho, presnejšie tri mesiace, ale priniesla skvelé výsledky. Podľa odozvy zo základnej školy bolo vraj zrejmé, ktorí školáci na toto „doučovanie“ chodili, a ktorí nie. Farár Ľuboslav navyše dodal, že deti prichádzali na tieto stretnutia veľmi rady. Projekt však nepotešil iba deti, ale aj rodičov týchto nových školákov. Dokonca aj rodičia druhákov či tretiakov sa manželov Beňovcov často pýtali, či na doučovanie môžu priviesť aj ich staršie deti.

Tento projekt realizovali primárne manželia Beňovci, avšak vypomáhali im aj ženy z obecného komunitného centra. Pomáhali aj s úlohami, no hlavne sprevádzali deti cestou na stretnutia i naspäť domov. Práve to je skvelým príkladom toho, že projekt bol úspešný nie len vo vzdelávaní prváčikov, ale aj v začlenení ľudí z komunitného centra do ďalšej prospešnej aktivity. A presne to bolo aj zámerom tohto medzinárodného projektu, ktorý okrem Rankoviec prebiehal aj v Nemecku, Srbsku a Rumunsku. Bol zameraný na vzájomný prenos vedomostí, výmenu skúsenosti a zapojenie občianskej spoločnosti do pomoci sociálne znevýhodneným skupinám v ich obciach či mestách. Slovenským koordinátorom celého projektu bola Evanjelická diakonia ECAV na Slovensku, a jeho realizáciu finančne podporilo štátne ministerstvo Bádensko-Württembersko.

Ak Vás táto problematika zaujala, skúste siahnuť po knihe od autorky Ruby Payne s názvom Mosty z chudoby, ktorá síce nie je o Rómoch, ale podľa farára Ľuboslava Beňa dokáže skutočne otvoriť oči. Ako sám priznáva, v detstve mal od Rómov, aj napriek niekoľkým rómskym kamarátom, určitý odstup. Dnes už však otvorene vraví: „Najviac na nich obdivujem ich dobrosrdečnosť a otvorené srdcia. Aj keď sú chudobní, tak vám pomôžu, keď to budete potrebovať. V osade ťažko uvidíte napríklad bezdomovcov. Tam má každý kde spať.“

 

Natália Balážová
mediálne spracovanie projektu