“Preto veľkňazi a farizeji zvolali radu a vraveli: Čo robiť? Lebo ten človek činí mnohé znamenia. Ak Ho necháme tak, všetci uveria v Neho; prídu Rimania a vezmú nám toto miesto, aj národ. Ale jeden z nich, Kaifáš, ktorý bol toho roku veľkňazom, im povedal: Vy nič neviete, ani neuvážite, že lepšie bude pre vás, keď jeden človek umrie za ľud, a nezahynie celý národ…. Od toho dňa boli rozhodnutí, že Ho zabijú.” Ján 11:49-53
Raz som videla taký seriál. Kaifáš je v ňom vykreslený ako múdry človek, ktorý má zodpovednosť za židovskú komunitu a učenie. Chce zachovať jednotu a pokoj v spoločenstve, aj voči spoločnosti. Ale tiež je zodpovedný pred Pilátom a Rímom. A Kaifáš rieši dilemu: “Skutočne si Židia nemôžu dovoliť rozruch. Skutočne si nemôžu dovoliť nepokoje, ak chcú prežiť…. A tak je naozaj lepšie, aby jeden človek zomrel za národ…. Kaifáš v podstate koná iba to, čo musí. Ako zodpovedný muž.
Desí ma to, priatelia. Môže to totiž znamenať, že vtedy keď konáme “iba to, čo musíme”, keď si myslíme, že nemáme na výber, možno práve vtedy odsudzujeme Krista na smrť.
Služba bez lásky. Manželstvo bez blízkosti. Rodičovstvo bez prítomnosti. Práca bez vášne…
Iba robíš to, čo musíš…
…aby sa nepovedalo.
Každý deň robíš množstvo rozhodnutí. Nejakým spôsobom sa staviaš k Ježišovi. V tvojom srdci zasadá pomyselná rada a rozhoduje sa čo s Ježišom. Môžeš mať postoj viery, ktorá je rozhodnutá milovať Ho a žiť pre Neho za každých okolností, alebo môžeš robiť rozhodnutia, ktoré vedú k odsúdeniu a zabitiu Ježiša v Tvojom živote. Buď robíme rozhodnutia, ktoré dovoľujú, aby cez nás Ježiš žil, alebo Ho umlčujeme. Aký je teda tvoj postoj k Ježišovi?
A poviem ti, ako sa rozhodol Ježiš voči tebe. Dobrovoľne sa rozhodol, že bude trpieť za ľud. Ježiš urobil rozhodnutie poslúchnuť Otca a príšiel na túto zem. Rozhodol sa zomrieť na kríži. Pretože ťa miloval.
Tak zasadla rada. Poradili sa a rozhodli o smrti Boha. Lebo sa báli. Lebo boli slabí. Lebo len dali na názor iných a sami vlastný názor nemali. Lebo boli veľmi zodpovední a robili iba to, čo sa od nich očakávalo, čo museli. Lebo mysleli do budúcnosti. Lebo nestíhali myslieť… Žiarlili. Báli sa, čo bude… Báli sa o svoje teplé miestečka. Alebo sa len nevedeli rozhodnúť! Skoro ako dnes, však?
Foto: Erika Solovicová
Pripravila: Anička Činčuráková, námestná farárka v CZ ECAV Stará Turá
by