Pieseň ES 128
Darmo plesá ľudská zlosť, že je Pán už v hrobe, darmo hodlá neprávosť Pravdu mať v porobe; bo Pán náš, čo za nás život svoj položil, na tretí deň ožil.
Čítanie Božieho slova zo Sk 20, 28 – 31
„Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou. Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov. Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás.“
Milí bratia a sestry!
- nedeľa po Veľkej noci je nedeľou dobrého pastiera. Ukazuje nám Pána Ježiša ako toho, ktorý sa dokonale stará o svoje ovečky v cirkvi no zároveň pripomína, že úloha starať sa o cirkevné zbory je zverená aj ľuďom. To čítame aj z dnešných slov, ktoré zazneli pred mnohými rokmi v Miléte.
- misijná cesta
Apoštol Pavel vykonal spolu tri veľké misijné cesty, počas ktorých zakladal cirkevné zbory a pôsobil v nich tu krátko a tam zas dlhšie. Jeho tretia cesta začala v Antiochii Sýrskej a Pavel počas nej prešiel Malou Áziou, navštívil galatských kresťanov až prišiel do Efezu. Tu sa zdržal takmer tri roky. Kázal v meste aj v jeho okolí a Pán jeho prácu veľmi požehnával. Potom odišiel do Makedónie a Korinta až sa rozhodol vrátiť do Antiochie a pokračovať do Jeruzalema. Počas spiatočnej cesty prišiel do Milétu, čo bolo len na skok od Efezu a dalo by sa teda čakať, že Pavel navštívi zbor, v ktorom tak dlho pôsobil. On to však neurobil, pretože chcel byť v Jeruzaleme už na sviatok Letníc. Preto si dal zavolať starších zboru do Milétu, aby sa aspoň takto s nimi stretol.
Úloha pre starších
Slová, ktoré dnes čítame zaznievajú práve pri tomto stretnutí. Sú záverom Pavlovej reči, v ktorej spomína na svoju službu v Efeze a dosvedčuje, že nikdy nevykonal ani nepovedal nič so zlým zámerom. Oznamuje starším, že ho zrejme čaká mnohé súženie a tak sa medzi nich už nevráti a zveruje im zbor napomínajúc ich, aby bdeli a pásli cirkev Božiu.
Biskup
Pavel sa vo svojich slovách obracia na starších zboru ako na biskupov. V pôvodine je tu použitý grécky výraz episkopos, ktorý dnes prekladáme ako biskup a predstavujeme si pod ním človeka, ktorý stojí na čele celej cirkvi. Z Pavlových slov by tak pre nás dnes mohol vznikať dojem, že úloha bdieť a pásť cirkev Božiu je zverená najvyšším zvoleným cirkevným funkcionárom. Mnohí tak mylne upierajú oči k Bratislave, Zvolenu alebo Prešovu mysliac si, že na tých, čo tam zastávajú svoj úrad je všetka ťarcha zodpovednosti za cirkev. Lenže to nie je tak. Cirkevné zbory v prvej cirkvi netvorili spoločenstvo, ktoré by riadil jeden človek – biskup. Cirkevné zbory fungovali samostatne a každý mal na čele nie jedného ale dokonca viacerých mužov, ktorí viedli zbor. Písmo ich nazýva slovom episkopos, čo dnes prekladáme ako biskup, no pôvodne malo skôr význam dozorca. Tí, ktorí stáli na čele zborov boli teda dozorcovia a starší, biblicky povedané biskupi a moderne povedané presbyteri.
Dávať pozor
Apoštol starších zboru v prvom rade nabáda, aby bedlili o seba aj o celé stádo. Sloveso „bedliť“ vyjadruje starostlivosť. Starší teda majú dbať o svoju vieru, o to, aby zostávali verní Pánovi Ježišovi, prijaté evanjelium nijako neprekrúcali, nepoškvrňovali ale zachovávali ho v čistote a podľa neho žili. „Bedliť o seba“ je výzva k tomu, aby kresťan, starší zboru, vždy sebakriticky hľadel aj na seba, nevyvyšoval sa nad iných a neposudzoval iných ale začínal od seba a v prvom rade sám príkladne zachovával evanjelium a podľa neho konal. Následne to môže a má žiadať aj od druhých.
Chrániť
Pavel varuje pred nebezpečenstvom, ktoré sa v prvej cirkvi bežne objavovalo a to falošné učenia. Niektorí prinášali falošné náuky so zámerom škodiť a rozbiť rastúce a rozvíjajúce sa zbory, iní zasa hľadali vlastnú slávu a chceli byť obklopení vlastnými nasledovníkmi a vychutnávať si pocit, že sú niekým. Jedno i druhé je nebezpečné a vedie k zničeniu zboru, ktorý Pavel budoval. Jeho práca bola namáhavá. Ako sám v závere pripomína, tri roky so slzami deň a noc napomínal každého jedného s cieľom vybudovať jednotný zbor – spoločenstvo kresťanov, ktorí nehľadia na seba ale na Ježiša Krista, oslavujú Ho a v Jeho mene slúžia druhým. Sám nehľadal nikdy vlastnú slávu a láskavo dohováral každému, kto by v službe pre Krista mal takéto ambície. Preto nechce, aby po jeho odchode zbor upadol a dostal sa do rúk tých, ktorých nazýva dravými vlkmi, čo hľadia iba na seba a na uspokojenie svojho hladu po obdive či sláve. Úloha bdieť, ukotvovať sa denne v Písme a strážiť zbor je práve na presbyteroch.
To je úloha presbyterov aj dnes. Ak nám dnešná nedeľa predkladá pred oči Pána Ježiša ako dobrého Pastiera, potom kladie na srdce aj každému jednému dozorcovi či presbyterovi v našej cirkvi, že má byť takýmto pastierom. Bratia dozorcovia a sestry dozorkyne, bratia presbyteri a sestry presbyterky, aj k vám dnes hovorí apoštol a prosí vás, aby ste sa denne sýtili Písmom svätým, sami si tak denne občerstvovali myseľ a jastrili zrak evanjeliom a aby ste potom dohliadali na cirkev Božiu, ktorá vám bola zverená. Robte všetko pre dobro vašich zborov. Hájte dobré meno Pána Ježiša i jeho cirkvi. Nepridávajte sa k tým, ktorí ju hania a šíria ohováračné reči. Naopak, ozvite sa, keď niečo alebo niekto škodí cirkvi či vášmu zboru. Prinášajte Božie slovo a ním potešujte, povzbudzujte a oslavujte Pána Ježiša Krista. A vlastným životom, skutkami i slovami dávajte príklad a pozývajte, aby ho aj vaši bratia a sestry vo viere nasledovali. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, Ty si dobrý Pastier, ten najlepší z najlepších, ktorý aj život kladie za ovce. My ani zďaleka nedokážeme tak milovať a tak sa obetovať za Teba alebo za iných. Napriek tomu nám mnohým, nehodným, zveruješ úlohu bdieť nad Tvojou cirkvou a chrániť ju. Prosíme Ťa, pomáhaj nám, aby sme sami zostali verní Tvojmu slovu a aby sme tak v jeho moci a v moci Tvojho Ducha konali nám zverené úlohy pre dobro Tvojej cirkvi a na slávu Tvojho mena. Amen.
Pieseň ES 512
Hospodin sám je Pastier môj, vyznávam, tak nedostatku viac sa neobávam: vodí ma tam, kde pastva zelená sa, k osviežujúcim vodám ma privádza, pre svoje meno dušu občerstvuje, na cestu pravdy kroky usmerňuje.
by